Ochrana duševného zdravia mladých zlyháva
Dnes je Svetový deň duševného zdravia. O tejto téme však treba hovoriť každý deň a systematicky. Čísla totiž ukazujú, že v tomto smere sme na tom čoraz horšie. Občianske združenie IPčko v roku 2025 zaznamenalo vyše 181-tisíc pomáhajúcich a krízových kontaktov, približne o 27 percent viac ako rok predtým.
Pre nedostatok kapacít zostalo na chatovej a telefonickej poradni bez odpovede viac ako 200-tisíc žiadostí o pomoc. Nie je to počet bezprostredných ohrození života, je to však jednoznačný údaj o tom, že potreba pomoci výrazne prevyšuje kapacitu služby.
Mladí potrebujú kontakt
IPčko si tento rok všimlo aj nový, znepokojivý trend. Mladí ľudia sa so svojou úzkosťou a osamelosťou čoraz častejšie zhovárajú najprv s chatbotom a až potom, ak vôbec, vyhľadajú skutočného človeka. Aj to ukazuje, že problém nie je iba v sociálnych sieťach. Je aj v samote, nedostupnej pomoci a v tom, že mladí ľudia nemajú vo svojom okolí človeka, ktorému dôverujú.
Práve každodenná a dostupná práca s mladými ľuďmi patrí medzi najmenej stabilné časti systému. Dôvod poznáme a opakujeme ho dookola. Práca s mládežou je na Slovensku chronicky podfinancovaná. Ročne je na ňu z rezortu školstva vyčlenených len smiešnych päť miliónov eur.
Na Slovensku stabilný systém podpory neexistuje. Komplexná starostlivosť o duševné zdravie stále nie je prioritou tejto vlády. Neštátne organizácie denne odpovedajú stovkám ľudí v kríze a sú jedinou záchrannou sieťou.
Ako koalícia nechápe príčiny radikalizácie
Minulý týždeň sme v parlamente rokovali o zákone, ktorý má chrániť deti pred radikalizáciou. Práve duševné zdravie a radikalizácia mladých ľudí majú rovnaký základ, chýbajúci stabilný vzťah a dôveru, ktoré by včas zachytili, že sa s mladým človekom niečo deje.
Koalícia však do tohto zákona prilepila aj zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov, ktorý sa má overovať spôsobom, aký v Európe zatiaľ neexistuje. Radikalizácia nemá jedinú príčinu a psychické ťažkosti z človeka nerobia radikála. Zraniteľnosť mladého človeka však môžu zneužiť skupiny, žiaľ, aj tie politické, ktoré mu ponúknu uznanie, príslušnosť a jednoduché vysvetlenie jeho problémov.
Nenávisť v cool formáte
Milan Mazurek z Republiky, s ktorou už Smer aj Hlas vytvorili v komunálnych voľbách koalíciu, si zas cielene buduje publikum aj cez herné streamy. Popri hraní naživo diskutuje s divákmi v chate, medzi ktorými sú veľmi často aj neplnoletí. Tieto prenosy sú prešpikované radikálnymi vyhláseniami, podnecujú násilie voči menšinám a spochybňujú historické udalosti.
Samotný asistent Milana Mazureka v jednej z upútaviek divákov otvorene lákal slovami, aby sa pripravili na poriadnu dávku nenávisti, rasizmu, homofóbie a sexizmu. Aj premiér Robert Fico roky ukazuje, že urážanie, ponižovanie, agresivita, vulgarizmy a neustále vyrábanie nepriateľov sú podľa neho úplne legitímnou súčasťou politickej komunikácie.
Zamerajme sa konečne na prevenciu
Verejná diskusia sa dnes sústreďuje najmä na to, čo mladým ľuďom zakážeme. Politika duševného zdravia sa musí pýtať aj na to, kto im odpovie, keď si pomoc začnú hľadať. Kto si všimne, že sa s nimi niečo deje. A kam môžu ísť, keď nechcú, alebo nemôžu zostať sami.
V Progresívnom Slovensku na to dlhodobo upozorňujeme. Preto budeme presadzovať viacročné financovanie nízkoprahových služieb a organizácií pracujúcich s mládežou, predvídateľnú podporu krízových liniek a mimovládok, ktoré suplujú zanedbané povinnosti štátu. Potrebujeme, aby sa nám do systému dostalo viac psychológov a psychologičiek, zásahových tímov a vyškolených profesionálov.
Pretože pomoc, ktorá prichádza včas, je lacnejšia aj ľudskejšia než tá, ktorá prichádza až v kríze. Dnes Slovensko len hasí požiar, no potrebujeme konečne začať predchádzať tomu, aby vôbec vznikol.
