Strata prístupu na sociálne siete môže vyvolať úzkosť u mladých
Rodičia a odborníci varujú pred dopadmi, aké môže mať strata prístupu na sociálne siete na psychickú pohodu detí a mladých ľudí. Podľa Annamárie Brijákovej z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) sa mladí ľudia bez prístupu k týmto platformám môžu cítiť osamelo, stresovane a vyčerpaní.
Sociálne siete sú pre deti a mladých dospelých významným prostriedkom komunikácie a socializácie. Odborníci zdôrazňujú, že ak im tento kanál komunikácie chýba, reagujú na to zvyčajne emocionálne. Dôležitosť dotykovej podpory od rodičov a ďalších dospelých je pritom kľúčová, aby sa deti cítili bezpečne a vedeli, že nie sú samy vo svojich pocitoch.
Rizikové obdobie dospievania
Obdobie dospievania predstavuje čas, kedy deti hľadajú svoju identitu a snažia sa zapadnúť do spoločnosti. To môže byť mimoriadne náročné, pokiaľ sú vytvorené vzory správania či sebaprezentácie, ktoré sú na sociálnych sieťach vysoko idealizované. Riziko vzniku úzkosti a porúch vnímania seba samého je pritom najvyššie najmä u dievčat vo veku od desiatich do štrnástich rokov.
Ide o obdobie, kedy sa mladí ľudia porovnávajú s inými, a preto môže byť pre ich duševnú pohodu nevyhnutné rozumne nastaviť hranice pri používaní technológií a viesť otvorený dialog o obsahu, ktorý sledujú.
Úloha rodičov a dospelých
Brijáková dodáva, že dospelí by mali prísne regulovať čas strávený online a snažiť sa s deťmi diskutovať o ich zážitkoch a pocitoch. Rodičia by mali vytvárať bezpečné prostredie, v ktorom deti môžu vyjadriť svoje názory a pocity bez strachu z posmechu alebo odmietnutia.
„Diskusie o technológiach a online priestore by sa mali začať už vo veľmi ranom veku a mali by sa prenášať aj do školského vzdelávania,“ konštatuje odborníčka. Zároveň apeluje na rodičov, aby sa zapojili do zdôvodnených diskusií o technológiach už skôr, ako sa ich deti s nimi začnú stretávať v reálnom živote.
Pravidlá a zdravé používanie technológií
Je dôležité nastaviť realistické pravidlá ohľadom času stráveného na sociálnych sieťach a potrebné je s deťmi viesť konštruktívne debaty o tom, ako im technológie pomáhajú alebo naopak škodia. Komunikácia by mala obsahovať aj analýzu obsahu, ktorý detí sledujú, čím sa posilní ich kritické myslenie.
Znižovanie času stráveného online a aktívne sledovanie znakov zvýšenej úzkosti, ktorú môže vyvolať strata prístupu na sociálne siete, sú kľúčovými krokmi, ako zabezpečiť psychickú pohodu mladých v čoraz digitalizovanejšej dobe.
