Orava hlási výrazne vyšší výskyt Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby
Creutzfeldtova-Jakobova choroba je vzácne, rýchlo postupujúce neurodegeneratívne ochorenie mozgu, na ktoré zatiaľ neexistuje účinná liečba. Spôsobujú ho priony – abnormálne poskladané bielkoviny, ktoré dokážu meniť štruktúru ďalších bielkovín a postupne poškodzovať nervové tkanivo.
Výskyt ochorenia sa vyjadruje ako incidencia, teda počet nových prípadov na milión obyvateľov za rok. V zahraničí sa pohybuje približne od jedného do dvoch prípadov na milión obyvateľov ročne. Na Slovensku bolo za posledných 12 mesiacov zaznamenaných 6,3 prípadu na milión obyvateľov, na Orave až 36. Región tak dosahuje takmer šesťnásobok slovenského priemeru a približne 18-násobok hornej hranice výskytu v zahraničí.
Ako sa ochorenie prenáša
Prionové ochorenia sa môžu prenášať rôznymi spôsobmi. Pri genetickej forme sa z rodiča na potomka dedí mutácia, ktorá je príčinou ochorenia. Samotné ochorenie sa však za určitých okolností môže preniesť aj na inú osobu, a to bez ohľadu na to, či išlo u pôvodného pacienta o genetickú alebo sporadickú formu.
Ochorenie sa neprenáša pri bežnom kontakte s pacientom, pri každodennej starostlivosti, podávaní rúk, spoločnom bývaní ani bežnom spoločenskom kontakte. V minulosti bol zdokumentovaný prenos napríklad transplantáciou tkaniva od pacienta s CJD alebo použitím kontaminovaných neurochirurgických nástrojov. Priony sú veľmi odolné a bežná dezinfekcia ani sterilizácia ich nemusí zničiť.
Osobitnú kapitolu predstavuje prenos prionov z hovädzieho dobytka postihnutého bovinnou spongiformnou encefalopatiou (BSE), známou aj ako choroba šialených kráv. Ľudia sa nakazili konzumáciou mäsa a výrobkov z hovädzieho dobytka postihnutého BSE. Slovensko má od roku 2014 štatút krajiny so zanedbateľným rizikom BSE.
Príznaky a diagnostika
Prvé príznaky nemusia byť jednoznačné a u jednotlivých pacientov sa líšia. Často bývajú veľmi nešpecifické – môže ísť napríklad o únavu, závraty, poruchy spánku, zmeny nálady, úzkosť či depresívne prejavy, chudnutie alebo zhoršenie zraku. U niektorých pacientov môže byť prvým zaznamenaným príznakom porucha rovnováhy alebo koordinácie pohybov, u iných zhoršenie pamäti, problémy so sústredením či zmeny správania.
Lekára by mali upozorniť najmä rýchlo sa rozvíjajúce poruchy pamäti v kombinácii s poruchami rovnováhy, mimovoľnými svalovými zášklbmi či poruchami zraku. Typická je rýchlosť, akou sa príznaky rozvíjajú a zhoršujú – stav pacienta sa výrazne mení už v priebehu niekoľkých týždňov. Väčšina pacientov zomiera v priebehu niekoľkých mesiacov od objavenia prvých príznakov.
Diagnostika zahŕňa klinické a neurologické vyšetrenie, magnetickú rezonanciu mozgu, EEG a laboratórne vyšetrenia biologických vzoriek. Kľúčovou laboratórnou metódou je dnes RT-QuIC, ktorá umožňuje zachytiť prítomnosť prionu priamo v likvore pacienta ešte počas jeho života. Definitívne potvrdenie diagnózy si však naďalej vyžaduje vyšetrenie mozgového tkaniva po smrti pacienta.
Výskum a pomoc rodinám
Na Orave prebieha štúdia, ktorej cieľom je pripraviť Slovensko na budúce možnosti preventívnej liečby genetických prionových ochorení. Vytvára sa databáza nosičov mutácie E200K a začína sa s dlhodobým zberom biologického materiálu. Prvé výsledky štúdie týkajúce sa genetických vyšetrení sa očakávajú v priebehu niekoľkých mesiacov.
Od júna 2026 funguje v Hornooravskej nemocnici s poliklinikou v Trstenej ambulancia pre príbuzných z rodín postihnutých týmto ochorením. Jeden deň v týždni tam ordinujú neurológ a psychológ. Odborníci zdôrazňujú, že samotný život na Orave ani bežný kontakt s pacientom neznamenajú riziko nákazy. Zvýšený výskyt ochorenia v tomto regióne súvisí predovšetkým s genetickou formou.


