Putin môže skončiť v rukách vlastných ľudí, hovorí bývalý vyšetrovateľ vojnových zločinov
Zatknutie Vladimira Putina pred medzinárodným súdom v Haagu je utópia. Väčšiu šancu vidí bývalý vyšetrovateľ vojnových zločinov Vladimír Dzuro v tom, že ruský prezident skončí v rukách vlastných ľudí.
„Väčšia šanca je, že Putin vypadne z okna, než že skončí pred medzinárodným súdom,“ hovorí Dzuro. Predstava, že by medzinárodné spoločenstvo dokázalo zatknúť úradujúceho prezidenta krajiny, ktorá je jadrovou superveľmocou a stálym členom Rady bezpečnosti OSN, je podľa neho veľmi naivná.
Dzuro patrí medzi najskúsenejších českých vyšetrovateľov vojnových zločinov. V 90. rokoch pracoval pre Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, kde vyšetroval aj masaker na Ovčare. Neskôr viedol newyorskú kanceláriu Úradu pre vnútorný dohľad OSN, kde pôsobil až do roku 2023. Vydal knihu Vyšetřovatel – Zločiny privilegovaných, v ktorej odhaľuje zákulisie medzinárodných inštitúcií, zneužívanie moci a prípady korupcie, ktoré počas svojej kariéry vyšetroval.
Putinov pád závisí od ľudí v jeho okolí
Podľa Dzura by Putin mohol začať mať problém vo chvíli, keď prestane vyhovovať ľuďom vo svojom okolí. Predovšetkým tým, ktorí majú peniaze a ktorí o ne v dôsledku sankcií prichádzajú. Zároveň má Rusko spoločnosť, v ktorej vo vojne umierajú státisíce mladých ruských mužov. Ak by sa nespokojnosť spoločnosti spojila s tým, že Putin prestane byť užitočný pre oligarchov, FSB či vojenské štruktúry, mohlo by to viesť k jeho pádu.
V takom prípade si Dzuro vie predstaviť, že by bol stíhaný priamo v Rusku, a nie pred medzinárodným súdom. „Myslím si, že je to pravdepodobnejšie, než že by ho Rusko vydalo Medzinárodnému trestnému súdu, ktorý na neho vydal zatykač,“ hovorí.
Rozdiel medzi ruskými a ukrajinskými zločinmi
Dzuro považuje za veľmi naivné myslieť si, že Ukrajinci vojnové zločiny nepáchajú. Ak by niekedy vznikol tribunál, ktorý by vyšetroval zločiny spáchané počas ruskej agresie proti Ukrajine, musel by vyšetrovať nielen ruské, ale aj potenciálne ukrajinské vojnové zločiny.
Zároveň však vidí zásadný rozdiel medzi konaním oboch strán. Na ukrajinskej strane môže ísť o individuálne činy vojakov pod vplyvom emócií, zatiaľ čo na ruskej strane vidíme organizované útoky či masové deportácie detí. „Nikdy som nepočul, ani od kolegov, ktorí tam pracujú, o prípade, keď by ukrajinská strana organizovala niečo podobné,“ dodáva.
Kritika OSN je často nešťastná
Dzuro považuje kritiku OSN za veľmi nešťastnú. „Pozrite sa, ani Izrael, ktorý by na to možno mohol mať dôvod, neplánuje z OSN vystúpiť. Ak totiž zostanete mimo tejto organizácie, stratíte akúkoľvek možnosť ovplyvňovať to, čo sa v nej deje,“ vysvetľuje.
Problémom je podľa neho aj to, že päť stálych členov Rady bezpečnosti má dodnes oveľa väčšiu moc než ostatné štáty. OSN robí to, čo jej politické elity zadajú. Generálny tajomník sa nemôže ráno zobudiť a rozhodnúť, že niekam pošle mierové jednotky alebo vytvorí tribunál na vyšetrovanie vojnových zločinov.
„Keď teda niekto hovorí, že OSN zlyháva, ja ju bránim. Viem totiž, ako funguje. Kritizovať OSN za to, že niekde nepracuje, je nespravodlivé, pretože rozhodnutie o jej pôsobení závisí od svetových politických elít,“ dodáva.
Vyšetrovanie vojnových zločinov sa zdokonalilo
Prvými medzinárodnými tribunálmi, ktoré súdili vojnové zločiny, boli norimberský a tokijský tribunál po druhej svetovej vojne. Keď Dzuro v 90. rokoch začínal, nažive zostávala už iba hŕstka vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí sa podieľali na norimberských procesoch.
Napriek tomu si museli vytvoriť vlastné postupy. „Mali sme mandát Rady bezpečnosti OSN, ale samotné mechanizmy vyšetrovania boli prakticky neprebádané,“ spomína. Postupne sa celý systém výrazne zdokonalil. Medzinárodný trestný súd ani ďalšie tribunály už nemuseli začínať od nuly.
Univerzálna spravodlivosť neexistuje
Dzuro si myslí, že jediná skutočná spravodlivosť je Božia. Človek nedokáže vytvoriť absolútnu spravodlivosť, pretože je omylný a robí chyby. V realite budú mať niektoré štáty vždy väčší vplyv na to, ako sa spravodlivosť presadzuje. Bez politickej vôle a peňazí totiž nemožno zakladať tribunály ani súdy.
„Veľmoci tak budú mať vždy navrch pri rozhodovaní o tom, čo sa bude vyšetrovať a čo nie. Nie je to správne a absolútne to neobhajujem. Iba vychádzam z reality. Historicky to tak vždy bolo a myslím si, že to tak bude aj naďalej,“ uzatvára.
