Grigorij Mesežnikov: Putin nepotrebuje tanky, na Slovensku má Fica
Bratislava – Ruský vplyv na Slovensku dosiahol podľa politického analytika Grigorija Mesežnikova úroveň, ktorá nemá obdobu medzi krajinami strednej Európy v rámci Európskej únie. Uviedol to v rozhovore pre Infosec report, v ktorom hodnotil aktuálnu zahraničnopolitickú orientáciu vlády, prejavy proruských postojov na domácej politickej scéne a možnosti demokratickej opozície pred blížiacimi sa voľbami.
Za ruský vplyv nesie zodpovednosť vládna elita
Podľa Mesežnikova sa Slovensko od parlamentných volieb v roku 2023, a výrazne v roku 2025, posunulo k normalizácii vzťahov s Ruskom, hoci v ruskej zahraničnej politike ani v jeho agresii proti Ukrajine nedošlo k žiadnym zmenám. Najsilnejším aktérom ruského vplyvu je podľa neho predseda vlády Robert Fico, členovia jeho strany, vlády a ľudia na významných ústavných postoch.
Okrem politických predstaviteľov vníma analytik aj mediálnu a kvázi mediálnu scénu, ktorá šíri ruské naratívy, a niekoľko spoločenských organizácií, ktoré sa podľa neho dostávajú na hranicu zákona. Ako príklad uviedol občianske združenie Brat za brata, ktoré je napojené na ruský motorkársky klub zaradený na sankčný zoznam EÚ pre účasť na anexii Krymu.
Rusko chce zo Slovenska satelit, tvrdí analytik
Mesežnikov sa domnieva, že Rusko by chcelo mať Slovensko naďalej formálne v EÚ a NATO, ale zároveň v pozícii satelitu, podobne ako pred rokom 1989. Podľa jeho slov ide o krajiny, ktoré ruská politická reprezentácia považuje za sféru svojho vplyvu – najprv štáty bývalého Sovietskeho zväzu, potom bývalé členské krajiny Varšavskej zmluvy.
V tejto súvislosti spomenul stretnutia slovenských politických predstaviteľov s ruskými činiteľmi. Pripomenul, že Robert Fico navštívil Vladimira Putina, Ľuboš Blaha sa stretol s Dmitrijom Medvedevom a Sergejom Naryškinom a otec šéfa tajnej služby rokoval s predstaviteľmi Kremľa.
Ekonomické záujmy a osobná blízkosť k Rusku
Pri otázke motivácie týchto vzťahov rozlišuje analytik niekoľko rovín. Prvú označil za psychologickú – vnímanie Ruska ako krajiny, ktorá je týmto politikom sympatická, vrátane sympatií voči režimom, ktoré považujú za efektívnejšie. Druhú rovinu spája s ekonomickými záujmami. Podľa Mesežnikova môžu byť v pozadí nelogického trvania na odbere plynu a ropy výlučne z Ruska ekonomické benefity, ktoré nemajú veľký makroekonomický význam, ale sú zaujímavé pre konkrétnych aktérov a sponzorské prostredie v okolí vládnych strán.
Ako ďalšiu možnú motiváciu uviedol prejavy sympatií voči predstaviteľom ruského represívneho režimu. Zdôraznil, že Rusko považuje Slovensko za nepriateľský štát, a označil za nezvyčajné, ak sa demokratický politik stretáva s predstaviteľmi ruských bezpečnostných štruktúr mimo formálnych rámcov.
Panslavizmus a prežívajúce stereotypy
Mesežnikov upozornil, že pozitívne vnímanie Ruska v časti slovenskej spoločnosti má hlbšie príčiny. Patrí medzi ne panslovanský naratív prítomný v školských osnovách, dedičstvo komunizmu, v ktorom Sovietsky zväz figuroval ako slovenská krajina, a pretrvávajúce stereotypy o kultúrnych väzbách.
Ako príklad uviedol, že v Bratislave je približne štyridsať ulíc pomenovaných po predstaviteľoch ruskej kultúry, vedy a verejného života, pričom značná časť z nich nemá so Slovenskom žiadnu súvislosť. Pripomenul, že hoci sa odstránili názvy po predstaviteľoch sovietskeho režimu, mená kultúrnych predstaviteľov zostali. Zároveň poukázal na to, že pomenovaní po zástupcoch západnej kultúry je veľmi málo.
Podľa jeho slov vysoké ruské umenie, ktoré sa považuje za skvost ruskej kultúry, je fenoménom 19. a prvej polovice 20. storočia a výrazne v ňom pôsobil kultúrny vplyv Západu.
Kultúrne ukotvenie Slovenska patrí na Západ
Analytik zdôraznil, že Slovensko historicky patrí do západnej civilizácie, hoci sa nachádza na jej geografickej periférii. Podľa neho je dôležité, aby sa táto línia presadzovala ako dominantná a prirodzená, a to aj v školských osnovách.
V súvislosti s odhalením sochy sovietskeho maršala Ivana Koneva pri Dukle za účasti Ľuboša Blahu, ministra obrany a ruského veľvyslanca Mesežnikov uviedol, že ide o demonštráciu politického postoja smerom k Rusku, k obyvateľstvu aj k západným spojencom. Pripomenul, že Konev sa v roku 1968 zúčastnil na potlačení pražského jara a aktívne sa podieľal aj na potlačení maďarského povstania v roku 1956.
Oslobodenie a jeho kontext
Mesežnikov sa vyjadril aj k pojmu oslobodenie. Podľa neho nemožno hovoriť o oslobodení v prípade, ak po porážke nacizmu nasledovalo štyridsaťtri rokov ruských vojsk v Československu. Pripomenul, že Sovietsky zväz dva roky kolaboroval s nacistickým Nemeckom na základe paktu z roku 1939 a že po roku 1945 mal v Československu najsilnejšie pozície.
Uviedol, že Košický vládny program bol napísaný v budove Ministerstva zahraničných vecí Sovietskeho zväzu a v podstate otvoril bránu prenikaniu Sovietskeho zväzu a zakotveniu jeho dominantnej pozície.
