Zadarmo je podľa uznávaného stomatológa najdrahšie
Bolesti zubov sa obáva takmer každý – nielen pre samotnú bolesť, ktorá patrí k tým najhorším, ale aj pre účet, ktorý po ošetrení vystaví stomatológ. Rodičia preto deti už oddávna strašia, že ak si nebudú poriadne umývať zuby, v dospelosti sa nedoplatia.
V poslednom čase sa stomatológia začala hemžiť ponukami na zľavy, akcie, bonusové vstupné vyšetrenia či preventívne prehliadky zadarmo. Zariadenia sa predháňajú v atraktívnych ponukách a pacient má problém zorientovať sa, čo je výhodné a čo je len marketingový ťah.
Stomatológia je podnikanie ako každé iné
Vo zdravotníctve je rozprávanie o peniazoch podľa renomovaného stomatológa MUDr. Alexandra Schilla spoločenské tabu, hoci všetko niečo stojí a nič nie je zadarmo. Poisťovne nemajú toľko financií, aby pokryli všetky zdravotné úkony, a to platí aj v zubnom lekárstve.
„Podľa mňa je správne priznať si, že aj zubári pracujú preto, aby nielen liečili a pomáhali svojim pacientom, ale aj niečo zarobili. Veď je to zamestnanie ako každé iné,“ uvádza MUDr. Alexander Schill, zakladateľ siete stomatologických kliník v Bratislave, Žiline, Košiciach a Prahe.
Rozdiel je podľa neho v tom, či človek pracuje za peniaze alebo iba pre peniaze. Každý pacient je zároveň aj zákazník, no kľúčové je byť úprimný a férový a pacienta nezavádzať. Za nesprávne považuje, ak sú vstupné prehliadky a preventívne kontroly zadarmo alebo za dumpingovú cenu.
Lacná prehliadka môže viesť k nadpráci
Takéto rozhodnutie núti zariadenie hľadať peniaze inde, a tak sa môže stať, že stomatológ robí „nadprácu“ aj tam, kde by nemusel, len aby dorovnal stratu. Ak pacient štandardne zaplatí za preventívnu prehliadku podľa cenníka, dáva to lekárovi slobodu povedať, že všetko je v poriadku a stačí prísť o rok.
Ak sa však pacientovi venuje polhodinu a viac bez zaplatenia, produkuje stratu. Lekára to potom pokúša ponúknuť mu platený zákrok, ktorý nie je nevyhnutný a predstavuje nadprácu. Schill považuje tento postup za škodlivý a neetický a jeho kliniky sa mu vyhýbajú.
Dôvera je základom dlhodobého vzťahu
MUDr. Alexander Schill zdedil ambulanciu po mame a dnes v jeho stopách idú dcéra aj syn, ktorým by rád rodinný podnik časom odovzdal. Nechce, aby po ňom zdedili firmu, ktorá zarába na úkor pacientov, ale takú, ktorá má s pacientmi dlhodobý vzťah a tí sa s dôverou vracajú.
Ako príklad uvádza 75-ročného pacienta bez zubov. Namiesto implantátov s chirurgickým dopĺňaním kosti za 30-tisíc eur mu ponúkne cenovo prijateľnejšie riešenie, ktoré mu rovnako dobre poslúži. Pacient vždy dostane na výber niekoľko riešení v rámci liečebného plánu, ale lekár ho netlačí do najdrahšieho.
Čo by si mal pacient všímať
Každý by si mal uvedomiť, že zadarmo neexistuje. Treba si prečítať podmienky akcie a dôkladne si prezrieť cenník ambulancie. Ak je niečo príliš lacné v porovnaní s konkurenciou, treba sa pýtať, prečo a kde by sa deficit mohol prejaviť ako zisk.
Ak je cena výplne veľmi nízka, napríklad 50 eur, treba sa informovať, či ide o finálnu cenu, alebo si zariadenie pri zákroku priráta aj iné položky, ako je anestézia či brúsenie. V takom prípade sa cena za plombu môže vyšplhať na dve stovky. Kliniky MUDr. Schilla uvádzajú v cenníkoch len finálne ceny.
Pacient sa nemá báť lekára pýtať – so všetkými úkonmi musí vopred súhlasiť. Mal by si vyžiadať liečebný plán s čo najviac detailmi o úpravách chrupu na časovej línii a s viacerými alternatívami vrátane cenovo výhodnejších. Využiť možno aj druhý názor iného zubára.
Podľa Schilla by mal byť aj druhý názor riadne plateným úkonom. Keď je jeho výkon pacientom hradený, dáva mu to slobodu ostať objektívny a v oprávnenom prípade skonštatovať, že liečebný plán je skvelý, bez nutnosti čokoľvek predávať.
Pozor si treba dať aj na to, aby bol zákrok adekvátny. Schill sa stretol s pacientmi z iných ambulancií, kde bola urobená zbytočná nadpráca – tam, kde stačila estetická výplň, bola korunka, alebo zub, ktorý stačilo zaplombovať, vytrhli a nahradili implantátom.
Mnohé z toho však pacient ako laik nedokáže posúdiť a musí sa spoľahnúť na úsudok lekára. O to dôležitejšia je otvorená komunikácia a priamy prístup. Prvoradá ostáva kvalita, hoci aj za vyššiu cenu – tá sa ukáže až časom, napríklad podľa toho, či plomba vydrží rok, dva alebo tridsať rokov.


