Čo sa deje s hrobom, keď sa oň nemá kto starať
Mestská organizácia Marianum – Pohrebníctvo mesta Bratislavy má na starosti pohrebné služby aj správu bratislavských cintorínov, pamätníkov, fontán či mestských hradieb. Jej riaditeľ Robert Kováč vedie inštitúciu štyri roky a priznáva, že hoci mnohí vnímajú pohrebníctvo ako zvláštne povolanie, je to práca, ktorá si vyžaduje úctu, empatiu a precíznosť.
Staršia generácia prevažuje, počas dušičiek prichádzajú celé rodiny
Na cintorínoch je podľa riaditeľa vidieť prevažne starších ľudí až dôchodcov. Vysvetľuje si to tým, že čím sme starší, tým viac tam máme svojich blízkych, ktorých by sme si chceli uctiť. Počas dušičkového obdobia však vída celé rodiny vrátane najmenších detí.
Čo návštevníci najčastejšie porušujú
Na cintorínoch je zakázaný vstup s bicyklom či kolobežkou aj so psami. Keďže ide o pietne miesta, zakázaná je konzumácia alkoholu a fajčenie. Riaditeľ upozorňuje aj na falošných kamenárov – ponúkať akékoľvek služby je na cintorínoch zakázané, kamenárstva sú riadne označené. Ľudia by si mali dávať pozor aj na osobné veci.
Kremácie prevládajú
Za minulý rok bol podiel kremácií 72 percent ku 28 percentám v prospech kremácií. Urny možno ukladať nielen do urnových miest či kolumbárií, ale aj na hrobové miesta. Kremácia je zväčša lacnejšia ako klasické pochovávanie a možná je aj s obradom. Bratislavské krematórium je národnou kultúrnou pamiatkou a architektonickým dielom Ferdinanda Milučkého.
Generačné hroby a adopcia hrobových miest
Zákon stanovuje dobu prenájmu hrobového miesta a po uplynutí desaťročnej lehoty je možné na tom istom mieste opäť pochovávať. Takto tam môžu odpočívať viaceré generácie. Ak sa pominie ten, kto sa o hrob staral, rieši sa to prepisom nájomnej zmluvy na vybavovateľa pohrebu alebo ďalšieho príbuzného s preukázateľným vzťahom k zosnulému. Od augusta zaviedli aj adopciu hrobových miest – nejde o priamy rodinný vzťah, hrob si môže adoptovať napríklad známy, ktorý nechce, aby miesto zaniklo. Na adoptované miesto sa však pochovávať nedá.
Likvidácia hrobov a tlecia doba
Ak je nájomca známy, výpovedná lehota je jeden rok a príslušenstvo hrobového miesta si musí do skončenia nájmu odstrániť sám. Ak je neznámy, miesto sa označí a čaká sa tri roky, či sa nájde niekto, kto by v nájme pokračoval; likvidácia je možná až po súhlase okresného úradu. Pri likvidácii sa hrob nevykopáva a ostatky sa nevyberajú. Ak hrobár pri kopaní hrobovej jamy natrafí na ostatky, vyberie ich, vloží do bavlneného vrecka, pietne ich uloží na dno jamy a spustí sa ďalšia truhla. Zo zákona platí desaťročná tlecia doba, po ktorej sa môže na tom istom mieste opäť pochovávať.
Exhumácie sú zriedkavé
S exhumáciami sa stretávajú veľmi zriedkavo, spravidla ich nariaďujú orgány činné v trestnom konaní. Prípady, že sa niekto sťahuje do iného mesta a chce mať blízkych pri sebe, sa nevyskytli. Čím dlhšie je telo uložené, tým menšia je pravdepodobnosť, že sa niečo nájde – väčšinou ostávajú len fragmenty v závislosti od pôdneho zloženia. Pri kremácii sa DNA získať nedá, keďže teplota spaľovania je 1 200 stupňov Celzia. Urna sa neexhumuje, len sa vyberie z urnovej schránky a prenesie na iné miesto.
Sviečkomaty a odpovede na kuriózne požiadavky
Návštevníci si môžu na cintoríne zakúpiť sviečku s kahancom za dve eurá, samotná sviečka so zápalkami stojí euro. Použitý sklenený kahanec nemusia vyhodiť, môžu ho odložiť na určené miesto a ďalší návštevník si ho môže zobrať. Počas dušičiek je odpadu toľko, čo za celý rok, personál je na cintorínoch od rána do večera a vývozy sú oveľa častejšie. Kuriózne požiadavky, ako je vyberanie zosnulých z hrobov, zákon u nás neumožňuje.
Nový cintorín skôr ako o 15 rokov nebude
Bratislava ročne zomrie okolo 3 000 ľudí, z toho 2 500 má hrobové miesto. Ročne sa pridelí zhruba 500 hrobových, urnových a kryptových miest. Organizácia pracuje na štúdii, ktorú chce verejnosti predstaviť v priebehu decembra. Štúdia pomenuje demografický vývoj a reálne kapacity, vytipuje dve lokality – jednu v rovinatom a jednu v kopcovitom teréne – a bude obsahovať aj architektonický návrh. Nový cintorín bude Bratislava potrebovať skôr ako o 15 rokov, samotná výstavba by mohla trvať minimálne päť rokov.
