Nestrašme treťou svetovou, tvrdia progresívci. Uhrík varuje pred vojnou, Smer mlčí
Slovenských europoslancov sme sa spýtali, či si myslia, že Rusko voči nám začína viesť vojnu. Jediný, kto neodpovedal, je Smer.
Európa možno zažíva v týchto týždňoch najťažšiu bezpečnostnú skúšku za posledné roky. To, čo mnohí ešte donedávna považovali za lokálny konflikt odohrávajúci sa za hranicami Ukrajiny, čoraz častejšie preniká priamo na územie členských štátov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
V Poľsku nedávno vyvolali poplach opakované narušenia vzdušného priestoru ruskými raketami a dronmi operujúcimi v bezprostrednej blízkosti východného krídla NATO, ktoré nútili spojencov k okamžitej mobilizácii stíhacieho letectva. Bulharsko zase opakovane čelí nálezom trosiek bezpilotných lietadiel s výbušným nákladom na čiernomorskom pobreží.
Tieto udalosti už západné bezpečnostné zložky nevnímajú ako náhodné technické zlyhania, ale ako systematické testovanie odolnosti spojencov NATO a Európskej únie. Oslovili sme slovenských poslancov Európskeho parlamentu naprieč politickým spektrom.
Progresívne Slovensko: Nehovorme o tretej svetovej
Je nepravdepodobné, že by Rusko vojensky priamo napadlo Slovensko, odmietame preto vyvolávanie paniky z tretej svetovej vojny. Vojna však nemusí mať len podobu otvoreného ozbrojeného konfliktu. Putinovo Rusko vedie proti Európe hybridnú vojnu už viac ako desať rokov a špionáž, drony, kybernetické útoky či sabotáže, ktoré vidíme už aj na území EÚ, sú jej pokračovaním. Týka sa to aj Slovenska: v auguste bol pri Prešove zmarený podpaľačský útok na závod ukrajinského výrobcu dronov.
Tieto útoky, samozrejme, náhodné nie sú. Ide o koordinovanú kampaň Ruska s cieľom oslabiť jednotu spojencov a ich ochotu podporovať Ukrajinu. Rusko nedosahuje svoje ciele na ukrajinskom bojisku, a preto sa snaží zastrašiť tých, ktorí Ukrajine pomáhajú.
Súčasný postup slovenskej diplomacie je absurdný, nesprávame sa ako dôveryhodný partner. Nemôžeme byť slabým článkom. Vláda tiež po štyroch rokoch obnovuje vojenskú diplomaciu s Ruskom: Do Bratislavy má prísť nový ruský pridelenec.
Miriam Lexmann (KDH/EPP): Je to vážne varovanie
Áno a považujem ich za vážne varovanie. Rusko svojimi aktivitami ukazuje, že mu nejde o mier a ani nie je ochotné začať o ňom rokovať. Práve naopak – zvyšuje bezpečnostné hrozby v Európe. Pred dvoma týždňami som na túto tému cielene rokovala s poľským ministrom zahraničných vecí Radosławom Sikorskim a tento týždeň aj s jeho talianskym kolegom Antoniom Tajanim.
Ani to nechcem vysloviť. Zároveň si treba uvedomiť, že ľudia vo východnej časti Poľska už zažili situácie, keď sa museli skrývať v úkrytoch pred dronovými hrozbami. Zvyšujúca sa intenzita výskytu incidentov a ich formy jasne ukazujú, že sú zámerné a koordinované.
Slovenská vláda by o mieri nemala len hovoriť, ale mala by preň hlavne niečo urobiť. Spochybňovanie článku 5 NATO či dostávanie Slovenska do mrazivého objatia v novej slovensko-ruskej komisii rozhodne neprispievajú ani k našej bezpečnosti, ani k mieru.
Branislav Ondruš (Hlas/nezaradený): Obávam sa toho
Áno, tieto incidenty sledujem s obavami, lebo, žiaľ, potvrdzujú moju kritiku prístupu EÚ a väčšiny jej členských štátov k Rusku a vojne na Ukrajine. EÚ nedokáže sankciami ani masívnou vojenskou pomocou Ukrajine oslabiť schopnosť Ruska viesť vojnu proti Ukrajine a ohrozovať bezpečnosť európskych štátov.
Preto za schodnejšiu cestu považujem diplomatické aktivity na zmiernenie napätia. Nie som naivný a je mi jasné, že to nepôjde ani jednoducho, ani rýchlo.
Slovensko samotné nemá kapacitu, aby dosiahlo prelom výlučne vlastnou diplomatickou aktivitou, preto musíme na pôde EÚ naďalej vyvíjať maximálne úsilie, aby sa všetky členské štáty urýchlene dohodli na spoločnom otvorení diplomatických rokovaní s Ruskom.
Milan Uhrík (Republika/ESN): Musíme reagovať
Ak sa preukáže ruské zapojenie do nejakého incidentu, tak treba na to adekvátne reagovať. Ale na druhej strane netreba podliehať paranoji a hľadať za každým padnutým stromom či pokazeným počítačom ruský útok.
Skôr sa obávam, že EÚ a NATO je už vo vojne s Ruskom. Hoci žiadny štát EÚ ani NATO nebol Ruskom napadnutý, tak krajiny EÚ prijali voči Rusku agresívne sankcie, dodali Ukrajine zbrane, spravodajské informácie.
Neviem si predstaviť žiadnu veľmoc, ktorá by takéto raketové útoky na svoje hlavné mesto dlhodobo tolerovala. Preto sa obávam, že pri takejto politike eskalácie môže tento konflikt rýchlo prerásť do veľkej vojny. Naše bezpečnostné zložky by mali byť v strehu a nekompromisne odhaľovať a zneškodňovať všetky hrozby bez ohľadu na to, odkiaľ prichádzajú.
