Obrovský štátny dlh oberá pracujúcich o stovky eur. Za štyri roky zaplatíme miliardu
Rastúce úroky znamenajú, že na splátky štátneho dlhu ide každé štyri roky miliarda eur, ktorá by inak mohla byť investovaná. Upozorňuje analytik Tatra banky Juraj Valachy.
V roku 2016 predala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity investorom 10-ročný dlhopis v objeme 509 miliónov eur s priemerným úrokom 0,85 percenta. Jeho splatnosť nastala práve tento rok. Štát vtedy celkovo zaplatil na úrokoch 1,2 miliardy eur, podobne ako v predchádzajúcich rokoch.
Okrem toho musel štát nahradiť ďalších zhruba 3,5 miliardy eur z minulých pôžičiek. Dnes však investori za 10-ročnú pôžičku pýtajú viac ako štvopercentný úrok.
Refinancovanie starého dlhu novým má už dnes vysokú cenovku: budúci rok zaplatí štát na úrokoch bezmála 2,5 miliardy eur, o dva roky neskôr tri miliardy a o ďalšie dva roky 3,5 miliardy eur. Suma 2,5 miliardy by dokázala na rok pokryť chod ministerstva zdravotníctva či dopravy.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uviedla, že podiel úrokových nákladov k HDP bol v roku 2022 nižší o približne 0,5 percentuálneho bodu ako výdavky na obranu, v roku 2028 sa tento rozdiel môže zúžiť na 0,2 bodu. Objem financií na úrokoch by sa tak mohol dostať blízko úrovne výdavkov na podporu rodín.
Rozvinuté štáty si požičiavajú drahšie ako pred rokom. Impulzom bol aj ropný šok, ktorý vyvolal očakávania vyššej inflácie. Kým v novembri 2025 sa Slovensko financovalo na 10 rokov za 3,5 percenta, dnes je to takmer 4,5 percenta. Rozdiel medzi výnosmi slovenských a nemeckých dlhopisov je necelý percentuálny bod.
Ministerstvo financií predáva nové dlhopisy na pokrytie deficitu aj splatného dlhu. Tento rok plánoval ARDAL vydať zhruba 10 miliárd eur v nových dlhopisoch. Priemerná splatnosť portfólia slovenských dlhopisov je okolo ôsmich rokov.
Valachy upozorňuje, že úroveň úrokov okolo troch či štyroch percent je normálna, výnimkou bolo obdobie pred pandémiou. Problém vidí v tom, že každý rok vzniká veľký dlh a náklady na jeho obsluhu každé štyri roky vzrastú o zhruba miliardu eur. V prepočte tak každý z približne 2,4 milióna pracujúcich pošle zo svojich daní 417 eur na splátky verejného dlhu každé štyri roky.
Deficit by mal budúci rok dosiahnuť takmer päť percent HDP. Podľa Valachyho sa problém nesprávne zužuje na 13. dôchodky, ktoré stoja približne miliardu ročne, kým deficit je šesť miliárd eur. Nové sociálne dávky nebývajú kryté príjmami a financujú sa deficitom. Ten by sa mal podľa neho využívať na investície do infraštruktúry, no ide na priebežnú spotrebu, mzdy či sociálne dávky. Úrokové náklady tak neplatíme za niečo produktívne, ale za spotrebu, a zostáva nám splatiť istinu aj s úrokom.
