Regionálne voľby neboli len o číslach, ukázali fiasko Republiky aj hanbu Smeru
Bratislava – Tohtoročné regionálne voľby neboli podľa komentátora Borisa Zalu vôbec nevinné. Hoci ich nehodnotí komplexne, upozorňuje na niekoľko javov a trendov, ktoré výsledky odhalili. Ako prvý spomína, že typ národnej propagandy, ktorý sa snaží presadzovať koalícia označovaná Andrejom Dankom ako „sociálna, kresťanská a národná“, sa nepresadil.
Podľa Zalu väčšine voličov leží osud Slovenska na srdci, no nie je to Slovensko kultúrnych vojen, pomníkov či proruskej mytológie. „Celá táto karikatúra, ktorá sa vydáva za národnú, zreteľne prehrala,“ píše s tým, že nie je podstatné, koľko hlasov získal Milan Mazurek, ale to, že prehral. V porovnaní s úspechom Mariana Kotlebau spred 13 rokov označuje Mazurkov výsledok za fiasko. Víťazstvo Milana Majerského podľa neho tiež nie je znakom rastu konzervatívcov, ale tým, že si ho voliči vybrali ako protiváhu barbarizmu.
V Banskej Bystrici je podľa Zalu fiasko „temnárov“ ešte viditeľnejšie. Za alarmujúce nepovažuje pôsobenie Republiky samotnej, ale to, že Smer a miestami aj Hlas jej otvorili náruč a prijali ju za koaličného partnera namiesto toho, aby vytvorili pevnú hrádzu. „Sanitárny kordón, tak aby sa nemohli včleniť títo militantní polo-, alebo ak chcete mäkko-fašisti do slovenského politického telesa,“ uvádza. Tento biľag budú podľa neho „smeráci“ aj „hlasáci“ nosiť vo svojich znakoch celkom viditeľne. Na druhej strane vyzdvihuje Ondreja Luntera, ktorý túto hrádzu postavil pevne a napokon úspešne.
Osobitnou kapitolou je bratislavský duel Vallo – Ráž. Podľa Zalu bolo od začiatku jasné, že ak do súťaže nastúpi Jozef Ráž ml., Matúš Vallo bude okamžite nielen kandidátom na primátora, ale aj hrádzou proti nástupu Smeru v hlavnom meste. Vallo to podľa neho pochopil a viedol systematicky kampaň ako „protificovský“ kandidát. Ráž sa tomuto deleniu chcel vyhnúť, vystupoval racionálne a prezentoval sa ako nestraník, no jeho „nestraníckej“ pozícii podľa Zalu neuveril nikto.
„Po prvé, samotný Robert Fico prezentoval jeho prípadné víťazstvo ako víťazstvo Smeru. Po druhé, volič, občan sa nepozerá na čiastkové výsledky jednotlivých ministrov a ministerstiev. Vníma každého ministra ako člena tejto vlády, ktorá Slovensko ťahá ku dnu: k Moskve, k beztrestnosti našich ľudí, teda k mafiánskemu štátu,“ píše Zala. Vallo podľa neho vyhral v očiach časti Bratislavčanov ako okrášľovač mesta a u ďalšej časti ako hrádza proti ficovskému úpadku.
Podobne podľa neho prehovorila väčšina väčších slovenských miest. Tie chcú byť dynamické moderné mestá poskytujúce obyvateľom služby na najvyššej úrovni, porovnateľnej s vyspelými európskymi mestami. „Ani jedno neprejavilo vôľu podobať sa niektorému ruskému mestu. Mestá jasne prehovorili: My sme európske mestá!“ konštatuje.
Zala si pamätá, že v rokoch 2006 až 2012 bola pre mnohých starostov, primátorov a županov česť kandidovať za Smer-SD. Po sérii škandálov, ktoré vyvrcholili Kaliňákovou kauzou „Baštrňák“ a pridruženými korupčnými kauzami, sa však Smer začal stávať pre komunálnych aj regionálnych politikov záťažou. Ak chceli pokračovať, rýchlo sa transformovali na nezávislých alebo sa od Smeru úplne odtrhli. Na dokreslenie uvádza, že v roku 2009 získal Smer všetkých županov okrem Bratislavského kraja, v roku 2017 už len dva kraje.
Pád sa podľa neho nezastavil. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej nabral na rýchlosti. Po kauze „Trošková“ bol podľa Zalu neudržateľný aj post premiéra, a tak Fica vystriedal Peter Pellegrini. Úpadok sa mu už nepodarilo zastaviť, preto sa odtrhol a založil vlastnú stranu Hlas. Ten síce nezískal vo voľbách vysoké percentá, no rozhodoval, kam sa Slovensko namieri. Mal v rukách možnosť poslať Smer „na smetisko dejín“, no urobil pravý opak – Hlas podľa Zalu zachránil umierajúceho, ktorému ešte aký-taký kyslík dodal Igor Matovič. „Ale neozdravil ho, ako sľuboval – naopak, sám ochorel,“ dodáva.
Dokonalou ukážkou úpadku Smeru je podľa neho osud jeho novej tváre Tibora Gašpara. Muža, ktorého dal Fico na kandidátku ako manifestáciu toho, že za svojimi ľuďmi stojí bez ohľadu na to, že na nich dopadá meč spravodlivosti. Tento bývalý policajný boss čeliaci obvineniu z organizovaného zločinu sa javil ako korunný princ Smeru. „Nuž a v miestnych voľbách nezískal ani obyčajný mandát do miestneho zastupiteľstva,“ uzatvára Zala s tým, že proruská nostalgia nemusí a nebude určovať preferencie voličov.
Najviac ho teší, že sa Slovač krok za krokom vymaňuje z ficovskej historickej demagógie proruského mieru, ale aj z mazurekovsko-uhríkovskej protieurópskej uškriekanosti. Stále viac ľudí podľa neho chápe, že to nie je národný záujem, ale cesta k úpadku a barbarizmu. „Sme totiž Európania, a nie Euroaziati, hoci by nás medzi nich títo pseudonárodovci chceli zaradiť,“ uzatvára komentár.
