Bezpečnostná rada SR rokuje o starých správach, Rusko v nich nefiguruje ako hrozba
Bezpečnostná rada SR zasadala viac ako šesť týždňov po zmarenom podpaľačskom útoku na výrobcu dronov v Haniske pri Prešove. Hlavným dôvodom rokovania však neboli ruské hybridné útoky, ale prerokovanie pravidelných bezpečnostných materiálov vrátane správ za roky 2024 a 2025. V týchto správach sa spomína najmä extrémizmus, o Rusku tam však nie je ani zmienka.
Zatiaľ čo okolité štáty v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu zvolávali mimoriadne bezpečnostné rokovania, Slovensko tak až do dnešného dňa neurobilo. Česko zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu uskutočnilo už v lete. Poľsko zasa pred pár dňami zvolalo mimoriadne stretnutie bezpečnostných zložiek pre podozrenie z prípravy atentátu na poľského premiéra Donalda Tuska a ministra obrany Władysława Kosiniaka-Kamysza.
Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2023 priamo označovala Rusko za bezpečnostnú hrozbu, v novších správach za roky 2024 a 2025 už Rusko ako hrozba nefiguruje.
Analytik: Problémom je politická vôľa, nie kapacity
Bezpečnostný analytik Domician Zahorjan z NEST Institute upozorňuje, že Slovensko nemá problém s kapacitami, ale s politickou vôľou. Pripomína, že Bezpečnostná rada SR po zmarenom útoku v Haniske mimoriadne nezasadala a stretla sa až viac ako šesť týždňov po incidente. Ako príklad rýchlej reakcie uvádza marec 2024, keď sa rada mimoriadne zišla tri dni po teroristickom útoku pri Moskve.
Kritizuje aj oneskorené prerokúvanie bezpečnostných správ. Správa za rok 2024 sa na rokovanie dostáva takmer dva roky po skončení hodnoteného obdobia, hoci v pripomienkovom konaní bola už v júni 2025. Podľa analytika je správa o bezpečnosti nástrojom, podľa ktorého sa štát pripravuje na hrozby, no pri takomto oneskorení je už len historickým dokumentom.
Rusko zo správ zmizlo, analytik varuje pred signálom
Za ešte vážnejší problém považuje Zahorjan obsah samotných správ. Tie podľa neho neobsahujú návrhy nových opatrení a Rusko v nich nie je označené za bezpečnostnú hrozbu. Poukazuje tiež na to, že jediné opatrenie, ktoré správa za rok 2024 vyhodnocuje, pochádza ešte zo správy za rok 2019 a malo byť splnené do konca roka 2020.
Podľa analytika tak Slovensko vysiela znepokojujúci signál nielen svojim spojencom v NATO a EÚ, ale aj ruským spravodajským službám. Pre spojencov to môže byť signál, že na Slovensko sa v krízovej situácii nedá spoľahnúť, a pre ruské služby, že tu môžu pôsobiť bez väčších politických následkov.
Riešením by malo byť obnovenie kapacít štátu na boj proti hybridným hrozbám, ktoré vláda v minulosti zrušila, a zabezpečenie reálneho fungovania výboru pre hybridné hrozby. Bezpečnostné správy by mali vznikať včas, jasne pomenúvať zdroje hrozieb a obsahovať konkrétne opatrenia. Slovenské bezpečnostné zložky už podľa Zahorjana ukázali, že dokážu pripravovaný útok prekaziť, slabým miestom však zostáva politické vedenie štátu. „Slovensku nechýbajú nástroje, chýba mu politická vôľa ich použiť,“ tvrdí analytik.
Dronové útoky v Čiernom mori a obavy európskych diplomatov
Len posledné dni ukazujú, akým bezpečnostným hrozbám Európa čelí. Najnovším príkladom sú dronové útoky v Čiernom mori pri pobreží Bulharska. Kto za nimi stojí, zatiaľ nie je známe. Po najnovších útokoch 13. októbra zostáva nezvestných 11 námorníkov, ďalších desať je nezvestných po útoku zo 6. októbra.
Tieto incidenty vyvolávajú obavy európskych diplomatov, že ďalšia fáza hybridných útokov v Európe by mohla priniesť aj obete na životoch. Veľvyslanci všetkých 27 členských štátov sa v priebehu posledných týždňov stretli, aby diskutovali o najhoršom možnom scenári, teda rozsiahlom hybridnom útoku, ktorý by si vyžiadal viaceré obete na životoch. Rokovania prebiehali v obmedzenom režime, bez mobilných telefónov či asistentov diplomatov.
Ruská GRU a slovenská stopa
Na možné prepojenie hybridných útokov s Ruskom poukazujú aj nedávne zistenia nemeckých novinárov. Nemecká polícia začiatkom septembra zadržala dvoch občanov Bulharska po podpaľačskom útoku v blízkosti sídla zbrojárskej spoločnosti Rohde & Schwarz v Mníchove. Podľa nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung mali byť zadržaní Bulhari súčasťou skupiny napojenej na ruskú vojenskú rozviedku GRU, ktorá mala operovať práve zo Slovenska.
Nemeckí vyšetrovatelia podľa medializovaných zistení spájajú túto skupinu aj s pripravovaným útokom na závod na výrobu dronov spoločnosti Skyeton v Haniske pri Prešove, ktorý slovenská polícia zmarila. Vyšetrovanie prípadu naďalej pokračuje.
