Radičová: Poslať Fica do politického dôchodku nestačí
Takmer polovica populácie pociťuje hlboké sklamanie zo svojej sociálno-ekonomickej situácie a je ochotná vymeniť občianske slobody za sľuby finančnej istoty. Upozornila na to sociologička a expremiérka Iveta Radičová, ktorá zároveň tvrdí, že výmena Roberta Fica na ozdravenie krajiny nestačí.
Podľa jej slov vedieme hlboký civilizačný spor a už nezdieľame spoločné hodnoty. Nový empirický výskum Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy a agentúry IPSOS odhalil, že kým deklaratívne demokraciu podporujú tri štvrtiny ľudí, v každodennej praxi jej pravidlá pevne obhajuje približne tretina obyvateľov. Zvyšok spoločnosti sa buď prikláňa k autokracii, alebo akceptuje jej prvky.
Radičová rozdelila slovenskú populáciu do troch skupín. Čistí demokrati tvoria 34 percent, stredová skupina je otvorená istým nástrojom autokratizácie a čistí autokrati predstavujú reálne pätinu populácie. Tí požadujú tvrdé zásahy, odmietajú opozíciu a uznávajú len čisto volebnú demokraciu.
Výskum podľa nej meral hodnoty demokracie na štyroch dimenziách. Prvou je odmietanie demokratických pravidiel, druhou popieranie legitimity oponentov, treťou tolerancia alebo povzbudzovanie násilia a štvrtou ochota obmedziť občianske slobody.
Najnižšiu podporu má legitimita politických protivníkov. Iba pätina občanov uznáva, že politickí konkurenti nepredstavujú pre krajinu existenčnú hrozbu. Vnímanie súperov ako nepriateľov pritom podľa Radičovej legitimizuje represívne kroky voči nim.
Ako príklady popierania ústavnosti uviedla konanie premiéra Roberta Fica, ktorý sa rozhodol vrátiť poverenie viesť rezort, čo je v rozpore s ústavou. Spomenula aj viac ako pätnásť novelizácií Trestného zákona a sedem či osem noviel Trestného poriadku, ako aj zrušenie RTVS zmenou zákona.
Pri ekonomických príčinách Radičová uviedla, že viac ako 40 percent populácie pociťuje hlboké sklamanie zo svojej sociálno-ekonomickej situácie. Posudzujú, že nová generácia má nižšie šance, než mala generácia pred nimi.
Za dôležitý faktor označila aj dedičstvo socializmu. Štúdia o zemitosti voľného času podľa nej ukázala, že 68 percent občanov si zvolilo životnú stratégiu zdvojenej morálky, teda odlišný verejný a súkromný rozmer. Komunitný život založený na pevných väzbách sa po roku 1989 rozpadol a nebol nahradený ničím.
Radičová upozornila aj na dopady digitálneho prostredia. Viac ako 80 percent občanov kombinuje rôzne zdroje informácií a ľudia žijú vo vlastných bublinách. Ak prestanú zdieľať spoločnú realitu, stráca sa podľa nej samotná chrbtica spoločnosti.
Na zastavenie autokratizácie podľa nej nestačí len poslať Fica do politického dôchodku. Treba súbežne ukazovať význam demokratických inštitúcií, riešiť ekonomický prepad a regionálne rozdiely a vytvoriť bezpečnejšie informačné prostredie.
„Pre mňa bol, je a bude 17. november najdôležitejším štátnym sviatkom Slovenskej republiky, pretože znamenal prechod od totality k slobodnému svetu. Je len v našich rukách, ako bude tento slobodný svet vyzerať,“ uzavrela Radičová.
