Brusel priznal zaostávanie, reformy však viaznu
Pred dvoma rokmi predložil Mario Draghi rozsiahlu správu, v ktorej Európska únia otvorene priznala, že výrazne zaostáva za Spojenými štátmi a Čínou a bez okamžitých reforiem a masívnych investícií jej hrozí postupný úpadok. Odvtedy však Únia neurobila takmer nič. Strategické odporúčania na posilnenie konkurencieschopnosti sa neplnia a namiesto rázných krokov zostáva uväznená v debatách.
Podľa štatistík z júla 2026 bolo z 383 sledovaných opatrení plne splnených necelých 16 percent a čiastočne zhruba 26 percent. Odborníci sa však zhodujú, že tieto čísla o skutočnom úspechu nehovoria nič. Český europoslanec Luděk Niedermayer to prirovnal k absurdnej minulosti: „Všetci sme sa zhodli, že tie čísla nemajú zmysel… To je, ako keď komunisti hovorili, že vyrobili síce viac lokomotív, ale nie je toaletný papier, takže život je v zásade v poriadku.“
Jednotný trh brzdia neviditeľné múry
Bruselská audítorka Katarína Kasášová upozorňuje, že prijatá legislatíva ešte neznamená, že fungovanie podľa nej prinieslo konkurencieschopnosť. Správa podľa nej len pomenovala diagnózu, no skutočnú liečbu musia vykonať členské štáty.
Prekážky pri obchode s tovarom vnútri EÚ zodpovedajú clám vo výške 40 až 60 percent a pri službách presahujú až 110 percent, kým v USA je to len 15 percent. Europoslanec a bývalý premiér Ľudovít Ódor upozornil, že bez funkčného trhu nemáme v globálnom svete šancu: „Keď hovoríme o tej konkurencieschopnosti voči Číne a Amerike, tak nemôže vlastne bojovať Goliáš proti 27 trpaslíkom. My potrebujeme tú škálu – my máme obrovský trh, ale stále firmy nám hovoria, že to nie je jednotný trh.“
Pokuty za chýbajúci symbol
Slovensko len pred pár mesiacmi sledovalo prípad malej prevádzky s langošmi v Kvetoslavove. Finančná správa jej majiteľovi – dnes už zosnulému Antonínovi Paškovi – uložila pokutu 1 500 eur za to, že na pokladničnom bloku chýbala diakritika. Po verejnom pobúrení sankciu zrušil šéf daniarov Jozef Kiss, ktorý sa prevádzkarovi verejne ospravedlnil.
Podnikatelia však podľa dostupných informácií čelia ďalšej kontrole – zo strany Sociálnej poisťovne. Dôvodom nie sú neuhradené odvody, peniaze na účet úradu prichádzajú načas a v plnej výške. Za tisíckami pokút v celkovej hodnote vyše 156-tisíc eur sa skrýva formálne pochybenie pri vypĺňaní platobného príkazu: chýbajúci špecifický či variabilný symbol.
Štát po roku 2027 prestane dotovať plyn
Štát po roku 2027 prestane s plošným dotovaním energií, čo domácnostiam v roku 2028 prinesie citeľné zdražovanie. Kým Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje nárast regulovaných cien plynu o 38 percent, analytici z platformy Dáta bez pátosu nevylučujú ani ich strojnásobenie. Presné účty sa vypočítajú až na základe budúceho vývoja na burze.
Odborníci sa zhodujú, že pokračovanie dotácií je pre napätý štátny rozpočet fiškálne neudržateľné. Doterajšie miliardové úľavy domácnosti nemotivovali k znižovaniu spotreby a obnove infraštruktúry. Účet za lacnú energiu občanov doplácajú slovenské firmy vo svojich poplatkoch, čím priemysel stráca európsku konkurencieschopnosť.
Dell má najvyššie mzdové náklady
Podľa analýzy portálu Finstat má najvyššie priemerné mzdové náklady na jedného pracovníka bratislavské centrum spoločnosti Dell – 3 826 eur mesačne.
Kto povedie ECB po Lagardeovej
Po odchode Christine Lagardeovej vo februári prevezme kormidlo Európskej centrálnej banky jeden z dvoch kandidátov: Holanďan Klaas Knot alebo Španiel Pablo Hernandez de Cos. Obe krajiny už oficiálne nominovali svojich bývalých šéfov centrálnych bánk, pričom de Cos v súčasnosti vedie aj Banku pre medzinárodné zúčtovanie. Ministri financií eurozóny sa na tieto mená pozrú v pondelok 9. novembra.
Ide o najrozsiahlejšiu personálnu rošádu vo vedení ECB od jej vzniku. V januári 2027 odchádza z vedenia Isabel Schnabelová a v máji toho istého roka končí funkčné obdobie hlavnému ekonómske Philipovi Laneovi. Ak by sa šéfom stal Holanďan Knot, musel by z vedenia odísť jeho krajan Frank Elderson, keďže pravidlá nedovoľujú dvoch ľudí z jednej krajiny vo Výkonnej rade.
Schwarz investuje do umelej inteligencie
Nemecký miliardár a zakladateľ maloobchodnej skupiny Schwarz Group, pod ktorú patria siete Lidl a Kaufland, plánuje priamo konkurovať americkým technologickým gigantom. Osemdesiatšesťročný Dieter Schwarz prostredníctvom svojej technologickej divízie Schwarz Digits chystá investíciu vo výške 16,6 miliardy eur do infraštruktúry pre umelú inteligenciu. Hlavným motívom je snaha znížiť závislosť Nemecka a Európy od amerických a čínskych technológií.
Najväčšia časť prostriedkov bude smerovať do výstavby dvoch dátových centier v Nemecku. Prvé, v meste Lübbenau južne od Berlína, by malo spustiť servery do konca roka 2027. Druhé centrum je naplánované na severe Nemecka v blízkosti mesta Rostock. Schwarz Digits dnes poskytuje cloudové a bezpečnostné služby aj externým klientom, medzi ktorých patria nemecké ministerstvá, holandská vláda či nemecký futbalový zväz.
