Záchranár opisuje ďalší útok na zdravotníka: úder do tváre i hryzenie
Záchranár Matej Karlák označil memorandum o ochrane zdravotníkov, ktoré podpísali minister zdravotníctva Kamil Šaško a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, za teatrálne gesto. Podľa jeho slov panické tlačidlo v sanitke záchranárom v teréne nepomôže.
Pár dní pred ministerskou tlačovkou sa odohral ďalší, doteraz nemedializovaný útok pacienta pod vplyvom omamných látok na zdravotníka. Karlák opísal, že pacient napadol jeho kolegu, udrel ho päsťou do tváre a opakovane naňho pľul. Keď sa Karlák pokúsil kolegovi pomôcť, agresor ho začal hrýzť do ruky.
Incident sa do médií ani pred políciu nedostal preto, že posádka nemá kapacitu hlásiť všetky menšie útoky a vyhrážky. Záchranári podľa Karláka potrebujú iné bezpečnostné opatrenia ako zdravotníci v nemocnici, pretože navštevujú cudzie domovy alebo nevedomky vstupujú na miesta vrážd. Za trinásť rokov praxe sa mnohokrát bál o svoj život.
Memorandum ministrov im nepomôže
Karlák vníma podpis memoranda ako reakciu na tlak verejnosti, nie ako definitívne riešenie. Upozornil, že záchranári v teréne z opatrení vypadli. Zatiaľ čo nemocnice majú získať panické tlačidlá napojené na bezpečnostné zložky či alarmy, pre posádky sanitiek je takýto koncept nereálny, keďže sanitka je neustále v pohybe a vstupuje do neznámych a rizikových situácií.
Záchranári na mieste vraždy
Záchranári sú podľa Karláka neustále slovne napádaní a čelia vyhrážkam smrťou. Považuje za nesprávne, že musia na uniformách nosiť menovky, ktoré umožňujú ľuďom ich ľahko vyhľadať. Pripomenul, že ľudia u seba nosia nože či strelné zbrane a operátorovi nemusia povedať pravdu o tom, čo sa stalo.
Ako príklad uviedol výjazd k poraneniu krku, kde posádka našla človeka s masívnym krvácaním, ktorý napokon utrpel traumatickú zástavu obehu. Počas oživovania prítomní hovorili vymyslené príbehy, no zranenia naznačovali, že ho niekto pravdepodobne bodol do krku.
Záchranár tajne volal políciu
Karlák opísal aj prípad, keď ich nad ránom privolali k mužovi, ktorý tvrdil, že pred sebou našiel krvavého človeka. Na mieste muž pokojne krájal zemiaky a tváril sa, že o ničom nevie, pričom vedľa ležal muž v kaluži krvi a on stále držal v ruke nožík. Karlák zachoval pokoj, povedal mu, že ide zavolať ďalšiu posádku, a von privolal políciu, kým kolega udržiaval s mužom očný kontakt.
Pri bezpečnostných zásadách sa drží toho, že bez polície nevstupuje na nezabezpečené miesto, kde môže byť útočník, neblokuje si únikovú cestu a dbá, aby za ním nikto nezamkol dvere. Pri agresívnych ľuďoch si udržiava odstup a nikdy sa im neotáča chrbtom. K napadnutému človeku pristupuje tak, aby ho videl spredu.
Ďalší útok na zdravotníka
Karlák spomenul aj nedávny prípad z 21. októbra, keď v nemocnici v Ružinove pacient pod vplyvom drog napadol jeho kolegu. Muž bol na nosidlách zafixovaný bezpečnostnými pásmi, no začal sa hýbať. Keď kolega pristúpil, aby skontroloval jeho stav, pacient ho udrel päsťou do tváre a opakovane naňho pľul. Stalo sa to priamo na centrálnom príjme pod kamerami.
Takéto prípady sa podľa Karláka nemedializujú, pretože o nich nikto neinformuje. Útoky sa riešia len vtedy, ak záchranár skončí práceneschopný alebo s trvalými následkami. Keď pacient kolegu opľul, Karlák mu chytil ústa a začal ho hrýzť do rukavice. Po incidente pokračovali v službe.
Karlák zisťoval, či zamestnávateľ vedie štatistiky napadnutí, no nemá ich. Nevedú ich ani iní poskytovatelia a Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby ich tiež neeviduje, keďže posádky nie sú ich priamymi zamestnancami. Ak človek dostane facku a nemá zlomeniny ani práceneschopnosť, polícia incident vyhodnotí len ako priestupok a udelí pokutu.
Chcel by status verejného činiteľa
Podľa Karláka by sa zdravotnícky personál mal povýšiť na úroveň verejného činiteľa, ako je to napríklad v Spojenom kráľovstve, kde útok na zdravotníkov prináša výrazne vyššiu trestnú sadzbu. Status chránenej osoby podľa neho nepomohol, za posledných päť či šesť rokov sa útoky len zintenzívnili.
Na tlačovej konferencii označili ako rizikové futbalové zápasy, no Karlák tvrdí, že tam býva masívna prítomnosť policajných zložiek a za trinásť rokov sa mu nestalo, aby ho tam niekto napadol. Problémom sú podľa neho skôr piatkové a sobotňajšie večery v centre mesta, veľké festivaly a masové podujatia.
Konkrétne riešenia pre záchranárov
Karlák navrhuje, aby mala posádka pri výjazde poznámku, že pacient bol už v minulosti agresívny. Pomohli by aj kamery v sanitkách, kamery na uniformách a ochranné vesty. Záchranári by podľa neho mohli byť vybavení legálnymi obrannými prostriedkami, ako je paralyzér alebo kaser, pretože reakčný čas polície býva často 10 až 15 minút a na mieste je záchranár úplne sám.
