Analytik pomenoval najvážnejšiu chybu, ktorá viedla k dvojnásobnej vražde v Staškove
Vražedné násilie na školách i samovražedné konanie detí sú spojené nádoby. Podobných prípadov, ako sa odohral v Staškove, tu máme oveľa viac, len sa končia samovraždami. Upozorňuje bezpečnostný analytik Radovan Bránik, ktorý bol priamo na mieste staškovskej tragédie. Prípad ukazuje dlhodobý vývoj, nie skratové konanie.
Expert na krízovú komunikáciu a zakladateľ spoločnosti Modrý anjel Radovan Bránik rozoberá nedávnu tragédiu na základnej škole v kysuckom Staškove, kde 13-ročný žiak zabil učiteľku a následne v nemocnici zraneniam podľahla aj jeho spolužiačka.
Radovan Bránik vysvetľuje, ako zlyháva prirodzené prostredie a systém podpory problematických detí, a prečo sa hejt zo sociálnych sietí presúva až k samotným obetiam.
Deň pred činom prebehla intervencia a sociálna pedagogička vypovedala, že páchateľ po rozhovore vôbec nepôsobil radikálne. Tiež dodala, že mu odporučili psychologické vyšetrenie, na ktoré by však pri dnešných lehotách čakal veľmi dlho. To aj napriek tomu, že išlo o akútny prípad.
Podľa Bránika možno povedať, že intrapsychické napätie páchateľa je spojené predovšetkým so zlyhaním nukleárnej rodiny. Otec bol vo väzení, matka závislá od drog. V prirodzenom prostredí, kde by malo dieťa byť v komforte, sa muselo hľadať náhradné riešenie.
Časť ľudí sa prikláňa k tomu, že spúšťacím momentom bolo podanie trestného oznámenia. Je na zváženie, do akej miery má podanie trestného oznámenia na políciu zmysel v prípade páchateľa, o ktorom viem, že nie je žiadnym spôsobom trestnoprávne zodpovedný, upozorňuje analytik.
Konanie útočníka je výsledkom dlhodobého vývoja a dôsledkom toho, že sa vážne nemal dobre. Nestalo sa to náhle z ničoho nič, prejavoval sa tak už týždne či mesiace. Podobným spôsobom prežívajú svoju každodennosť a existenciu stovky a tisíce detí.
Odborná verejnosť by mala nájsť mechanizmus, ako skvalitniť vzájomnú komunikáciu profesionálov a sieťovanie. Mali by sme viac diskutovať o signáloch a metódach, ktoré fungujú, a pozrieť sa na prípady, ktoré skončili zle, porovnať vzorce a nájsť to, čo funguje.
Ktokoľvek by tvrdil, že existuje garancia, že sa niečo takéto nestane, klamal by. Vysoko pravdepodobné to nie je, lebo vo väčšine škôl sa to nikdy nestane a väčšina detí k poslednému kroku nedospeje. Existuje okno príležitostí, a to sa aj v Staškove dalo zavrieť.
