Vymenili podnájom v Bratislave za exotický ostrov: Nemocnice sú ako päťhviezdičkové hotely
Silvia s manželom Lukášom a synom Sebastiánom žijú takmer dva roky na thajskom ostrove Koh Samui. Z bratislavského podnájmu sa presťahovali tisíce kilometrov ďaleko po dvoch krátkych návštevách Thajska.
„Keď sme začali ochutnávať miestnu kuchyňu a spoznávať domácich, pochopili sme, prečo Thajsko ľudia milujú. Človek tu okamžite chytí bezstarostný životný štýl a má viac času na rodinu,“ hovorí Silvia.
Rozhodnutie odísť neprišlo zo dňa na deň. „Nechcem tvrdiť, že politika bola hlavným dôvodom nášho odchodu, pravdou však je, že sa nestotožňujeme so súčasným politickým smerovaním Slovenska,“ uvádza opatrne.
V Bratislave si uvedomovali, že veľa pracujú a všetci sa za jedným stolom stretnú až večer. Rozprávali sa o tom, že ak by mali odísť do zahraničia, malo by to byť práve teraz, kým je ich syn ešte malý.
O päť mesiacov opäť stáli na viedenskom letisku so zbalenými kuframi. Namiesto hotela si prenajali vilku a po dvoch týždňoch sa rozhodli odsťahovať natrvalo. Silvia odišla z práce, kľúče z prenajatého bytu odovzdali majiteľovi a časť vecí uskladnili u rodičov v pivnici.
Syn Sebastián si v medzinárodnej škôlke rýchlo osvojil angličtinu. Učitelia rodičom odporučili, aby sa doma rozprávali výhradne po slovensky. V škole sa učí aj po thajsky a čínsky.
Nový život nezačal ideálne. Syn si rozbil hlavu tak, že mal dieru v čele. „Išli sme okamžite do nemocnice. Prekvapilo ma, že vyzerala ako päťhviezdičkový hotel. Thajskí lekári sa pacienta nedotknú, kým nemajú od poisťovne oficiálne potvrdené krytie,“ opisuje Silvia.
Neskôr lekárka vyslovila podozrenie na šarlach alebo Kawasakiho chorobu. Keďže na ostrove nebol detský kardiológ, rodina sa rozhodla pre letecký presun do Bangkoku. V nemocnici strávili desať dní, obaja rodičia mohli byť s ním na izbe s manželskou posteľou a vlastnou kúpeľňou.
„Keď syn ochorel, povedala som si, že budeme radšej v nemocnici v Thajsku, ako keby som to mala riešiť v našom zdravotníctve,“ priznáva Silvia.
Vianoce strávili pod palmami v českej reštaurácii. „Palmy a more nenahradia naše tradície,“ hovorí Silvia s tým, že ďalšie Vianoce strávia na Slovensku.
Postupne si osvojili aj miestne tradície. Počas thajského Nového roka Songkran sa zapájajú do vodných bitiek a potierajú si tváre bledou hlinou ako symbol požehnania.
Silvia plánovala otvoriť si na ostrove kozmetický salón, no thajská vláda zákonom chráni určité profesie výhradne pre svojich občanov. „Nedávalo nám to finančne vôbec zmysel, takže sme to ani nezačali riešiť,“ vysvetľuje. V budúcnosti sa chce venovať realitám, rodina má v Thajsku dva apartmány.
Najväčšiu položku v rodinnom rozpočte tvorí nákup európskych potravín. „V Bratislave by ma jeden veľký nákup stál toľko, čo tu mesačné stravovanie na ulici,“ hovorí Silvia. Najlepšie jedlá na pouličných stánkoch stoja okolo dvoch eur.
Na Slovensko sa chcú pravidelne vracať. „Toto je naša cesta, pre ktorú sme sa rozhodli a rozumiem, že nie je úplne pre každého. Uvidíme, či sa ešte vrátime niekedy natrvalo na Slovensko. Zatiaľ nám tento pokojný život vyhovuje,“ zamýšľa sa Silvia.
