Kupovanie voličov alebo nutnosť? Odborníci zhodnotili vládny plán dvihnúť platy o 8,4 %
Kým mnohí zamestnanci v súkromných firmách pociťujú v čase zdražovania tlak na svoje peňaženky, platy v štátnej a verejnej sfére rastú v posledných rokoch rýchlejšie. Vláda navyše ohlásila ďalšie plošné zvyšovanie miezd o 8,4 %. Tento krok prichádza v období, keď Slovensko čelí rekordnému dlhu a prísnemu uťahovaniu opaskov. Odborníci zhodnotili, či si štát takéto plošné rozdávanie môže dovoliť, alebo ide o predražený politický populizmus.
Martin Kahanec, riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce
Pokračovanie takéhoto vývoja bez zodpovedajúceho zabezpečenia jeho financovania nepovažujem za dlhodobo udržateľné, najmä vzhľadom na stav našich verejných financií a pomalý rast ekonomiky. Treba rozlišovať medzi úrovňou miezd, ich rastom a celkovými mzdovými výdavkami verejného sektora. Ani rýchlejší rast miezd vo verejnom sektore nemusí byť automaticky nežiaduci. V niektorých profesiách, napríklad v školstve či zdravotníctve, môže byť potrebný na získanie a udržanie kvalifikovaných pracovníkov.
Slovensko však nevyhnutne potrebuje stabilizovať verejný dlh. Rýchly rast miezd vo verejnom sektore a plošné valorizácie preto predstavujú významné riziko, pokiaľ ich financovanie nie je zabezpečené v rámci dlhodobo udržateľného rozpočtu. Ak sa verejné financie vymknú z udržateľného rámca, dôsledkom môže byť vynútená a bolestivejšia konsolidácia vrátane prepúšťania a znižovania platov.
Ak v niektorých oblastiach verejného sektora chýbajú kvalifikovaní pracovníci, vláda by namiesto plošného zvyšovania mala tieto nedostatky riešiť cielene. Samotné zvyšovanie platov by som za politickú korupciu neoznačoval. Ak sa však platy zvyšujú vo volebnom roku predovšetkým s cieľom získať voličov, ide skôr o volebný populizmus.
Anton Marcinčin, analytik Konfederácie odborových zväzov
Výdavky na mzdy vyplácané slovenskou vládou patria v Európe medzi tie vyššie. V kategórii „všeobecná verejná služba“ je balík miezd tretí najvyšší, na úrovni 1,8 % HDP v roku 2024. V kategórii „verejný poriadok a bezpečnosť“ sme na siedmom mieste. Zdá sa, že problémom je pomerne veľký balík zle rozdelených miezd. S tým súvisí aj otázka, ktoré úrady si ako malá ekonomika môžeme dovoliť.
Vo všeobecnosti sú mzdy na Slovensku príliš nízke – a nie je to spôsobené nízkou produktivitou práce. Nevyhnutným riešením je zvýšenie podielu služieb v hospodárstve a celkovej výšky miezd v súkromnom sektore. Už skôr vyrokované zvyšovanie miezd vo verejnej správe vláda odložila na obdobie tesne pred voľbami. Nie je to šťastné. Riešením je zavedenie profesionálnej štátnej služby, pri ktorej sa generálny tajomník služobného úradu a mnohí zamestnanci automaticky nemenia s nástupom ministra. Spolu s užitočnou digitalizáciou by to bolo dobré konsolidačné opatrenie podporujúce hospodársky rast.
Ondrej Greguš, analytik spoločnosti XTB
Z dlhodobého hľadiska považujem tento vývoj za problematický, najmä vzhľadom na nepriaznivý stav verejných financií a pomerne slabý rast produktivity slovenskej ekonomiky. Ak mzdy vo verejnom sektore dlhodobo rastú rýchlejšie než v súkromnej sfére, môže to vytvárať tlak aj na súkromných zamestnávateľov, ktorí musia o kvalifikovaných pracovníkov súťažiť. To môže viesť k rastu ich mzdových nákladov a oslabovaniu konkurencieschopnosti. Zároveň treba rozlišovať medzi jednotlivými profesiami, keďže napríklad v školstve či zdravotníctve môže byť vyššie odmeňovanie nevyhnutné na udržanie kvalifikovaných pracovníkov.
V čase, keď Slovensko čelí vysokým rozpočtovým deficitom a potrebe konsolidácie verejných financií, nepovažujem plošné zvyšovanie platov za najvhodnejšie riešenie. Problémom nie je samotné zvyšovanie platov, keďže štát musí zostať konkurencieschopným zamestnávateľom, ale vytváranie nových trvalých výdavkov bez jasne zabezpečeného financovania. Ekonomicky rozumnejším riešením by bolo adresné zvyšovanie platov v oblastiach, kde štát zápasí s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov, a zároveň zefektívňovanie verejnej správy.
Samotné zvyšovanie platov vo verejnom sektore nemožno automaticky označiť za politickú korupciu, keďže ide o legitímny nástroj hospodárskej politiky. Otázniky však vyvoláva načasovanie opatrenia a jeho ekonomická opodstatnenosť v období, keď vláda deklaruje potrebu šetrenia. Ak by hlavným cieľom opatrenia bolo získanie politickej podpory určitej skupiny voličov, bolo by presnejšie hovoriť o politickom populizme než o korupcii.
