Konšpiráciám verí menej ľudí, než si myslíme. Pomôcť môže odhaľovanie presných čísel, tvrdí nová štúdia SAV
Spoločnosť výrazne preceňuje, koľko ľudí v jej okolí verí konšpiračným teóriám. Medzinárodná štúdia vedcov zo Slovenskej akadémie vied a amsterdamskej univerzity ukázala, že ochota dôverovať konšpiráciám klesá, ak ľudia spoznajú reálne čísla. Všeobecné frázy však nefungujú.
Medzinárodný výskumný tím z Centra spoločenských a psychologických vied SAV (CSPV SAV) a amsterdamskej Vrije Universiteit zverejnil štúdiu v odbornom časopise European Journal of Social Psychology. Vedci sa zamerali na takzvané deskriptívne sociálne normy – teda predstavy ľudí o tom, aké bežné je určité správanie či presvedčenie v ich okolí.
Výskum stavia na šiestich samostatných štúdiách, na ktorých sa zúčastnilo 2 906 respondentov zo Spojených štátov a Veľkej Británie. Výsledky ukazujú jasný trend: väčšina spoločnosti výrazne preceňuje, koľko ľudí verí dezinformáciám.
Najviac čísla nadhodnocovali tí, ktorí konšpiračným teóriám sami veria. Mieru ich rozšírenosti však preceňovala aj väčšina respondentov, ktorí im inak nedôverujú. Kým ľudia odhadovali, že vybranej sérii konšpirácií verí 40 až 42 percent populácie, reálny podiel bol 33 až 34 percent.
„Keď si myslíme, že niečomu verí veľká časť ľudí okolo nás, ľahko podľahneme dojmu, že na tom musí byť aspoň zrnko pravdy,“ vysvetľuje spoluautor štúdie Jakub Šrol z CSPV SAV. Ľudská myseľ má totiž tendenciu prispôsobovať sa názoru väčšiny.
Výskum zároveň ukázal, ako sa dá proti tomuto efektu bojovať. Náchylnosť veriť bludom klesá vo chvíli, keď sa ľudia dozvedia reálne údaje. Podmienkou je však presná komunikácia.
„Dôležitý je spôsob, ako o tom informujeme. Efekt sme našli len vtedy, keď účastníci dostali konkrétne percentuálne údaje. Ak boli informácie príliš všeobecné, náchylnosť uveriť konšpiračným teóriám neznížili,“ zdôrazňuje riaditeľka CSPV SAV a spoluautorka štúdie Vladimíra Čavojová.
Všeobecné uistenia typu „neverí tomu veľa ľudí“ podľa nej nefungujú. Ide o jednu z prvých štúdií, ktorá skúma úlohu sociálnych noriem pri dôvere ku konšpiráciám. Autori dodávajú, že na overenie dlhodobej účinnosti tohto prístupu bude potrebný ďalší výskum.
