Politológ Štefančík: V slovenskej politike vidím rovnaké stratégie ako u nacistov
Politológ Radoslav Štefančík upozorňuje na opakovanie historických vzorcov v súčasnej slovenskej politike. V rozhovore pre podcast Res Publica hovorí o nadčasovom varovaní Václava Havla z júna 1992, pasivite spoločnosti, ohýbaní pravidiel aj o úlohe tretieho sektora.
„Nevoľte tých, ktorí vám sľubujú, že všetko vyriešia za vás, zvyčajne chcú len vašu poslušnosť, mlčanie a pasivitu. Politik nie je vlastník štátu, dostal len na obmedzený čas právo spravovať časť spoločných vecí,“ pripomína Štefančík slová Václava Havla, ktoré podľa neho nestratili aktuálnosť ani po 34 rokoch.
Podľa politológa dnes mnohí ľudia zostávajú pasívni – buď len sedia a pozerajú správy, alebo na sociálnych sieťach šíria nenávisť bez overených informácií. Politici si to uvedomujú a namiesto vecných správ o dobre spravovanom štáte vyvolávajú negatívne emócie, ktoré sa na sociálnych sieťach šíria najrýchlejšie.
Strach z nepriateľa ako nástroj moci
Štefančík upozorňuje, že vytváranie obrazu nepriateľa nie je novým fenoménom. Pripomína Nemecko 30. rokov, kde sa ľudia nechali zlákať propagandou človeka, ktorý hovoril o nepriateľoch národa.
„Ak sa pozriete na slovník a komunikačné stratégie nacistov a niektorých dnešných slovenských politikov, nájdete tam absolútnu zhodu: vyvolať strach pred nepriateľom. A ak neexistuje, tak si ho vyrobiť a na základe toho získavať moc. Ak nepoznáme históriu a nepoučíme sa z nej, sme odsúdení na jej neustále opakovanie,“ varuje.
Politológ vidí paralely aj v rétorike súčasného premiéra, ktorý síce hovorí o diplomacii na všetky štyri svetové strany, no hlavný vektor podľa neho smeruje na Východ do Moskvy. „Je to veľmi zlá a nešťastná politika súčasnej vládnej koalície. Ak považujeme za vzor štát, ktorý vedie agresívnu vojnu proti svojmu susedovi, je to nebezpečné,“ dodáva.
Tretí sektor ako srdce demokracie
Štefančík zdôrazňuje, že občania nemusia byť súčasťou spravovania štátu len tým, že raz za štyri roky idú voliť. Môžu sa angažovať cez tretí sektor – v sociálnych, charitatívnych, ekologických, kultúrnych či komunitných témach.
„Mimovládne organizácie sú srdcom demokracie. Ak ľuďom vezmete možnosť spájať sa a riešiť problémy zdola, je to priamy zásah do srdca demokracie,“ hovorí s tým, že súčasná vládna koalícia označila mimovládne organizácie za svojich hlavných nepriateľov a po vzore Ruska prišla s nápadmi na ich nálepkovanie.
Ohýbanie pravidiel a rozpočtové provizórium
Politológ sa vyjadruje aj k aktuálnej situácii, keď vládna koalícia s najtesnejšou väčšinou 76 hlasov predložila návrh na zmenu pravidiel rozpočtového provizória.
„Predseda vlády a koalícia sú zneistení, keďže nevedia, ako sa zachovajú nezaradení či odbojní poslanci. Chcú sa poistiť, pretože väčšina 76 hlasov je najtesnejšia možná,“ vysvetľuje.
Podľa Štefančíka je katastrofou, že táto vláda od začiatku hovorila o zlom stave verejných financií a potrebe konsolidácie, no volebný rok 2027 bude bez konsolidácie. „Stav verejných financií tak bude rovnako katastrofálny ako na začiatku,“ tvrdí.
Ako najdôležitejšie prorastové opatrenie pre ekonomiku označuje návrat právnej istoty a vymožiteľnosti práva. „Zahraničný investor sa rozhoduje na základe právnej a politickej stability. Ak vidí korupciu na najvyšších miestach a ohýbanie pravidiel, investíciu si dvakrát rozmyslí,“ dodáva.
Politika postavená na emóciách
Na otázku, prečo politikom prechádzajú konflikty záujmov či ignorovanie majetkových priznaní, Štefančík odpovedá, že Slovensko je silne polarizovaná krajina a časť voličov už nedokáže vyhodnotiť správanie politikov racionálne.
„V krajinách s vysokou politickou kultúrou politik odstúpi aj za plagiát v diplomovej práci. U nás sa politika robí na emóciách, nie na faktoch. Ľudia si vytvárajú k politikom nekritické sympatie a potom im odpustia akúkoľvek kauzu,“ konštatuje.
Alternatíva podľa neho existuje v podobe prozápadných síl, otázne však je, do akej miery je schopná dlhodobo a stabilne spravovať štát bez vnútorných sporov.
Štefančík súhlasí s vojnovým reportérom Tomášom Forróm, ktorý hovoril o systémovom nihilizme a pasivite ako najväčšej slabine Slovenska. „Základným predpokladom na prežitie a zvládnutie kríz je spolupráca s najbližšími – budovanie komunity. Zodpovednosť za res publica sa nezačína a nekončí pri volebnej urne raz za štyri roky. Je to neustála občianska aktivita – záujem o veci verejné, spájanie sa, kladenie otázok politikom a obrana spoločného priestoru,“ uzatvára politológ.
