Majú 30 rokov a strácajú vieru v zmysel práce
Rozvoj umelej inteligencie mení vysnívané kariéry na zdroj úzkosti. Príbehy mladých ľudí ukazujú, ako strach z budúcnosti a tlak na výkon formujú generáciu Z v práci.
„Dlho som verila, že keď mám dobré vzdelanie, vysnívanú prácu a postupujem v kariére, mala by som byť šťastná,” hovorí Aleksandra. Avšak nie je. Agnieszka po siedmich rokoch práce pociťuje profesionálnu stagnáciu a Anna už na začiatku kariéry hľadala plán B.
Záľuba nahradená umelou inteligenciou
Agnieszka mala deväť rokov, keď si začala viesť denník. Dnes sa blíži k tridsiatke a spomína na jeden z prvých zápisov: „V budúcnosti chcem byť novinárkou.“ Ukončila štúdium na Fakulte žurnalistiky Varšavskej univerzity s vyznamenaním. Po siedmich rokoch práce sa stala špecialistkou na obsah na vysokej pozícii.
Roky robila presne to, o čom snívala. Napriek tomu čoraz častejšie uvažuje o zmene. „Bojím sa, že mi umelá inteligencia vezme všetko, čo milujem a v čo verím,“ priznáva. „Najviac ma nedesí strata práce, ale myšlienka, že to, v čom som dobrá, stratí svoju hodnotu. Začínam sa pýtať, načo mi boli všetky tie skúsenosti,“ sťažuje sa.
Agneska už nejaký čas cíti, že uviazla. Zarába menej, než by chcela a po rokoch práce nevidí jasnú cestu rozvoja. Hovorí o pocite profesionálneho marazmu. „Je to pre mňa priam utrpenie,“ hovorí 29-ročná žena.
Potenciálny plán B
Anna má 26 rokov a práve ukončila magisterské štúdium v oblasti mediálnej výchovy. Dnes priznáva, že už vtedy mala pochybnosti. „Začínala som chápať, že to nie je úplne moja cesta. Vtedy som však nemala lepší nápad a cítila som veľký tlak, aby som dokončila magisterské štúdium,“ hovorí.
Rozvoj umelej inteligencie a zmeny v médiách ju prinútili vážne premýšľať o budúcnosti. Namiesto čakania sa rozhodla získať nové kompetencie. Krátko po ukončení magisterského štúdia sa dostala na logopédiu. „Motiváciou na štúdium bola najmä situácia spojená s rozvojom AI. Nechcem byť ‚vyhodená‘ z trhu práce,“ hovorí.
Generácia Z cíti tlak
V prieskume ManpowerGroup z roku 2025 o generácii Z vyjadrilo spokojnosť s prácou 60 % mladých pracovníkov. Každodenný silný stres zažívalo 61 % žien a 55 % mužov z generácie Z, čo bol najvyšší podiel spomedzi skúmaných generácií.
Podľa štúdie EY z roku 2025 sa 43 % zástupcov generácie Z obáva, že rozvoj generatívnej AI prispeje k rastu nezamestnanosti.
Sociológ Filip Dokurno upozorňuje, že neustále získavanie nových kvalifikácií môže byť zdrojom tlaku: „Mladí ľudia sa neustále snažia ukázať. Často sa vzdelávajú nielen preto, aby získali vedomosti, ale aj aby dokázali svoju hodnotu zamestnávateľovi.“
Zanechala právo, aby pomáhala ľuďom
Aleksandra má 37 rokov a už ako dievčatko vedela, že chce pomáhať druhým. Vybrala si právo, veriac, že ako právnička bude môcť napĺňať svoju misiu. Na konci štúdia však narazila na tvrdú realitu. „Rýchlo som pochopila, že v tomto povolaní vlastne ľuďom až tak veľmi nepomáhate,“ priznáva.
Po sklamaní sa dostala do Vzdušných síl a potom do malej firmy, kde prišla s nápadom založiť marketingové oddelenie. O niekoľko rokov sa stala marketingovou riaditeľkou. Profesionálny úspech mal však svoju cenu. „Mala som pod sebou veľa ľudí, ale zároveň som pracovala za niekoľko osôb. Veľmi sa to podpísalo na mojom zdraví. Na dovolenke som sedela pri bazéne s laptopom. Nakoniec telo nevydržalo.“
Už tri roky pôsobí v oblasti wellness a prírodnej regenerácie. „Mám to, čo som vždy chcela – napĺňa ma to, čo robím, pretože pomáham ľuďom,“ hovorí otvorene.
Podľa nej práve toto chýba ľuďom, ktorí uviazli v práci, ktorú nechcú robiť. Od detstva sú vychovávaní v presvedčení, že existuje jeden bezpečný vzorec: štúdium, zamestnanie, povýšenie a stabilita. Medzitým trh dnes ponúka viac možností a niekedy zmena začína uznaním, že doterajšia cesta nás nevedie tam, kam chceme.
