Migráciu potrebujeme, inak bude slovenská ekonomika v mínuse a podniky odídu, hovorí zamestnávateľ Martin Hošták
Zrušenie transakčnej dane by neznížilo ceny, ale pomohlo by podnikom. Vláda so zamestnávateľmi nekomunikuje o rozpočte ani o prorastových opatreniach. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov hovorí, že štát má približne tisíc inštitúcií, z ktorých viaceré sa dajú zrušiť či zlúčiť. Počet úradníkov podľa neho narástol za 15 rokov o 100-tisíc, napriek sľubom politikov tieto stavy znižovať. Migráciu podľa neho slovenská ekonomika potrebuje, inak nebudú pracovné miesta ani pre Slovákov.
Transakčná daň je nepodarený experiment
Vláda zaviedla transakčnú daň, potom ju obmedzila, sľúbila zrušiť a nakoniec nezrušila. Koalícia sa o nej niekoľkokrát pohádala a komunikovala opačné stanoviská. Doteraz nie je známe, akú presnú podobu bude mať od januára.
„Musíme to sledovať, nakoľko sa to bytostne týka všetkých podnikateľov a zamestnávateľov na Slovensku. Zvýšené náklady z tejto dane sú podnikatelia nútení premietnuť do konečných cien svojich tovarov a služieb. Je to jeden z kamienkov v mozaike, ktorý prispieva k rastu cien na Slovensku,“ hovorí Hošták.
Podľa neho by zrušenie dane ceny neznížilo, ale zlepšilo by podmienky na podnikanie. Pripomína, že daň bola zavedená okrem Slovenska len vo Venezuele a Maďarsku. Očakávaný výber za rok 2025 bol 516 miliónov eur, vybralo sa približne 350 miliónov.
Firmy odchádzajú do Pobaltia
Hošták upozorňuje, že mnohé firmy zvažovali investície na Slovensku, no nakoniec ich umiestnili inde. Vidia nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia a legislatívy. Členovia subdodávateľskej siete v automobilovom priemysle sa rozhodli neumiestniť plánovanú investíciu na strednom Slovensku a odišli do Pobaltia.
Najväčším rizikom je podľa neho totálna nepredvídateľnosť podmienok podnikania. Tá odrádza od rozširovania investícií aj od investovania do zamestnancov.
Priestor na úspory je takmer 6 miliárd eur
Republiková únia zamestnávateľov predložila vláde zoznam konsolidačných opatrení s potenciálom takmer 6 miliárd eur. V spolupráci s odbormi neskôr predložili užší zoznam s úsporami takmer 2 miliárd eur. Zrealizovalo sa z toho málo, s výnimkou štátnych sviatkov.
Počet zamestnancov v štátnej a verejnej správe vzrástol za uplynulých 15 rokov o 100-tisíc, z 350-tisíc na približne 446-tisíc až 450-tisíc. Štát má takmer tisíc rozpočtových a príspevkových organizácií.
Vláda nekomunikuje o rozpočte
Do 15. októbra má byť predložený štátny rozpočet. Zamestnávatelia zatiaľ nemajú termín rokovania Hospodárskej a sociálnej rady ani samotný dokument. O prorastových opatreniach podľa Hoštáka vláda nekomunikuje.
Z desiatok opatrení predložených rezortom hospodárstva úradníci na ministerstvách vyškrtali približne 90 percent. To, čo prešlo pred letom na Hospodárskej a sociálnej rade, bolo len torzo.
Reálne mzdy klesajú
Zamestnávatelia podľa Hoštáka nezvyšujú mzdy rýchlejšie ako rastie inflácia pre tlak konkurencie. Ak by výrazne vzrástli náklady, museli by sa zvýšiť ceny a tovar by sa na trhu nepredal. Náklady na energie pre firemný sektor sú na Slovensku jedny z najvyšších v EÚ.
Experti a manažéri odchádzajú do Česka aj kvôli vysokej dani z príjmov fyzických osôb, ktorá je 35 percent. V druhom štvrťroku tohto roka mala Česká republika rast HDP 1,9 percenta a Poľsko 3,8 percenta, zatiaľ čo Slovensko výrazne menej.
Migráciu ekonomika potrebuje
Demografia podľa Hoštáka pracuje proti Slovensku. O 20 až 30 rokov sa počet pracovnej sily zníži o viac ako milión osôb. Dnes má Slovensko približne 2,6 milióna pracujúcich. Krátkodobým a strednodobým riešením je zjednodušenie príchodu pracovníkov z tretích krajín.
Ústredie práce hlási za august 138-tisíc neobsadených voľných pracovných miest, ktoré domáci zamestnávatelia nevedia obsadiť Slovákmi. Každý pracovník z tretej krajiny prispieva k tvorbe HDP, rastu ekonomiky a platí dane.
Na Slovensku je približne 145-tisíc nezamestnaných. Mnohí nemajú pracovné návyky, nechcú pracovať alebo sú mimo pracovného procesu z osobných dôvodov. Zabezpečiť kvalitnú pracovnú silu je úlohou štátu od materských škôl po vysoké školy.
