Prečo máte hlad aj hodinu po obede? Na vine môže byť strava, spánok aj zdravie
Pocit hladu je prirodzeným signálom tela, že potrebuje energiu. Ak sa však dostaví veľmi rýchlo po jedle alebo ho sprevádza neustála chuť na jedlo, môže ísť o problém, ktorý si zaslúži pozornosť.
Jedlá, ktoré nezasýtia nadlho
Nie každá porcia poskytuje rovnaký pocit sýtosti. Jedlo založené na ľahko stráviteľných sacharidoch zaženie hlad len na krátko, najmä ak mu chýba bielkovina a vláknina. Bielkoviny sa pri trávení rozkladajú na aminokyseliny, ktoré telo využíva na stavbu a regeneráciu tkanív, a môžu účinnejšie tlmiť chuť do jedla. Vláknina zasa zväčšuje objem jedla a spomaľuje prechod potravy tráviacim traktom. Ideálna je kombinácia viacerých skupín potravín – napríklad celozrnný chlieb s vajíčkom a zeleninou alebo jogurt s ovocím a orechmi.
Málo tekutín a krátky spánok
Hlad a smäd si v zhone nie vždy uvedomujeme ako rozdielne signály. Pri nedostatočnom pitnom režime môžeme mať pocit, že potrebujeme jesť častejšie. Na dehydratáciu poukazuje únava, závraty, zriedkavejšie močenie či tmavšia farba moču. Voda pred jedlom môže zvýšiť pocit plnosti, no ak hlad pretrváva, telo pravdepodobne naozaj potrebuje jedlo.
Nedostatok spánku ovplyvňuje reguláciu chuti do jedla. Hormón ghrelín súvisí s pocitom hladu, leptín so signalizovaním sýtosti. Po prebdenej noci častejšie siahneme po vysokoenergetických, sladkých alebo mastných potravinách. Väčšina dospelých potrebuje približne sedem až deväť hodín spánku denne.
Stres, alkohol a lieky
Chuť na jedlo nemusí vždy znamenať fyzický hlad. Spúšťačom býva stres, nuda či napätie. Typické je, že sa objaví náhle a týka sa konkrétneho produktu – sladkostí, čipsov či fast foodu. Chronický stres môže podporovať väčšiu chuť do jedla.
Po alkohole je ľahšie stratiť kontrolu nad tým, koľko jeme. Pitie alkoholu môže zvyšovať hladinu ghrelínu a narušiť mechanizmy regulujúce sýtosť. Pečeň sa prednostne zaoberá metabolizovaním alkoholu, čo mení spôsob, akým telo využíva energiu.
Zmena chuti do jedla môže byť aj vedľajším účinkom liekov. Týka sa to niektorých antipsychotík (klozapín, olanzapín), vybraných antidepresív (mirtazapín, tricyklické antidepresíva), kortikosteroidov, niektorých antiepileptík (kyselina valproová, pregabalín, perampanel) či antihistaminík. Ak podozrenie pretrváva, netreba liek sám vysadiť – je potrebné poradiť sa s lekárom.
Keď je za hladom ochorenie
Neustály hlad môže súvisieť s cukrovkou. Pri tomto ochorení telo nedokáže správne využívať glukózu, hladina cukru v krvi stúpa, ale bunky nedostávajú energiu. Sprevádzať ju môže silný smäd, časté močenie, únava, rozmazané videnie či nevysvetliteľný úbytok hmotnosti.
Príčinou môže byť aj hypertyreóza – štítna žľaza produkuje príliš veľa hormónov a metabolizmus sa zrýchľuje. Prejavuje sa zrýchleným tepom, nadmerným potením, trasením rúk, nervozitou či problémami so spánkom. Ďalšou možnosťou je nízka hladina cukru v krvi, teda hypoglykémia, na ktorú sú náchylní najmä diabetici užívajúci inzulín.
Zvýšená chuť do jedla sa objavuje aj pred menštruáciou v rámci predmenštruačného syndrómu, počas tehotenstva či pri infekcii parazitmi, hoci v tomto prípade nejde o typický príznak.
Kedy vyhľadať lekára
Ak ste začali pociťovať hlad oveľa častejšie, najprv skontrolujte každodenné návyky – množstvo jedla, spánok, tréning alebo častejšie maškrtenie. Konzultáciu s lekárom si vyžaduje náhla a pretrvávajúca zmena chuti do jedla, najmä ak sa pridá nevysvetliteľný úbytok hmotnosti, veľmi silný smäd, časté močenie, búšenie srdca, tras rúk, nadmerné potenie alebo výrazná slabosť.
