Čech ošetroval popálené deti v Gaze: Izraelčania strieľali aj na nás, tá skaza je nepredstaviteľná
Stanislav Havlíček z Lekárov bez hraníc pôsobil v roku 2024 v Pásme Gazy ako lekárnik. Počas misie bol svedkom situácií, ktoré opisuje ako nepredstaviteľné. Hovorí o útoku na dom svojho kolegu, o popálenom dievčatku s infekciou a o nedostatku morfínu, ale aj o tom, prečo podľa neho prímerie neznamená pokoj.
„Aj keď by oficiálne malo platiť prímerie medzi Izraelom a Hamasom, Izrael pokračuje v útokoch na Gazu a násilie pokračuje aj na okupovanom Západnom brehu,“ opisuje Havlíček. Dodal, že situácia sa zhoršuje aj v dôsledku násilia izraelských osadníkov.
V roku 2024 mal na starosti projekt primárnej starostlivosti pre pacientov, ktorí prišli o zázemie svojich praktických lekárov. Išlo o chronických pacientov, akútne prípady, úrazy aj popôrodnú starostlivosť v nemocnici al-Emiráty, vtedy jedinej funkčnej pôrodnici v Gaze.
Najčastejšie problémy boli infekcie dýchacích ciest u detí, kožné ochorenia pre nedostatok vody a neskôr podvýživa. „V ďalších mesiacoch sa rozvíjali problémy spôsobené nedostatkom jedla – podvýživa u dospelých a akútna podvýživa u detí,“ uviedol.
Z pôvodných 35 nemocníc funguje 14, žiadna na sto percent. Chýba zdravotnícky materiál, vybavenie aj infraštruktúra. Ako príklad uviedol motorový olej, ktorého cena dosiahla vyše 1000 eur za liter. Bez neho sa zastavila prevádzka odsoľovacej stanice.
Humanitárna pomoc je podľa neho nedostatočná. Spomína, že na jeseň minulého roka došla sterilná gáza a musela sa používať nesterilná. „Do Gazy sa nedostávajú základné suroviny – múka, ryža či olej,“ povedal.
Ako najsilnejší zážitok opisuje prípad kolegu, ktorého dom zasiahol tank napriek označeniu Lekárov bez hraníc. Zahynuli mu manželka a matka, dcéry boli zranené a sestry utrpeli vážne popáleniny. „Do práce prišiel, pretože mu to v tej chvíli dávalo väčší zmysel než zostať doma a smútiť,“ povedal Havlíček.
V pamäti mu zostalo aj dvojročné dievčatko s popáleninou cez celý chrbát a infekciou pseudomonádou. Pri preväzoch dostávalo morfín, z ktorého mali pre celú poľnú kliniku posledných päť ampúl.
Na otázku, čo by situáciu mohlo zmierniť, odpovedá, že v prvom rade treba umožniť prístup humanitárnym organizáciám a otvoriť hranice pre zásobovanie. Najdôležitejší je však podľa neho tlak medzinárodného spoločenstva na Izrael, aby prestal predstierať, že dodržiava prímerie.
