Zelená energia je čoraz lacnejšia, no my platíme viac
Ochrana životného prostredia a prechod na čisté zdroje energie patria medzi najväčšie výzvy súčasnosti. Cieľ čistejšej planéty máme všetci spoločný, cesty k jeho dosiahnutiu sa však výrazne líšia. Mnoho ľudí sa spolieha na štátne zásahy a masívne dotácie v domnení, že práve vlády dokážu najlepšie riadiť zelenú transformáciu. Výsledkom sú často vysoké účty za energie, ktoré zaťažujú strednú triedu a chudobnejšie rodiny, hoci výrobné náklady na obnoviteľné zdroje klesajú.
Ekonóm a ekonomický historik William Hongsong Wang z Universidad Europea de Madrid ponúka iný pohľad. Zameriava sa na koncept trhového environmentalizmu a upozorňuje, že najväčšou brzdou udržateľných riešení býva byrokracia a deformácia cien na trhu. V rozhovore vysvetľuje, prečo by sme mali dôverovať inžinierom, podnikateľom a voľnej súťaži viac než politickým rozhodnutiam.
Skryté dane a poplatky
Podľa Wanga je pri cenách energií kľúčové pochopiť, že neplatíme len výrobné náklady. Do ceny vstupuje inflácia, nedostatok ponuky a dane a poplatky uvalené štátom či regulačnými inštitúciami. Ako príklad uvádza Španielsko, kde Medzinárodná energetická agentúra uvádzala zdanenie na úrovni 21 percent, čo je DPH. Po započítaní všetkých daní, dotácií a poplatkov však dane a poplatky tvoria takmer 50 percent z konečnej sumy, ktorú domáci spotrebiteľ zaplatí za energiu.
Vo výskume z roku 2022 Wang ukázal, že v Nemecku tvorili dane a štátne poplatky viac ako 60 percent platieb za energiu. Ak je účet za elektrinu 100 eur a 60 eur tvoria dane a poplatky, otvára sa otázka efektívnosti. Pri účte 200 eur mesačne pre veľkú rodinu by zaplatenie o 80 eur navyše na daniach znamenalo pre chudobnejšiu rodinu obrovský rozdiel.
Dotácie a oligopoly
Štátne zásahy a dotácie podľa Wanga skresľujú ceny energií, zvyšujú energetické náklady a znižujú schopnosť firiem byť inovatívnymi. Akonáhle štát vstúpi do odvetvia, motivácie podnikateľov sa odklonia od potrieb spotrebiteľov k politickým stimulom. Vo výskume o energetike v Španielsku ukazuje, že dotácie a zdanenie fungujú spolu s reguláciou vstupu do odvetvia, kde pôsobí štyri až päť veľkých energetických firiem ovládajúcich trh v podobe oligopolu chráneného štátnymi reguláciami.
Malé inovatívne firmy sa cez štátne regulačné bariéry nevedia dostať na trh, hoci majú lepšie technológie a dokázali by získať kapitál. Keď vznikne oligopol prepojený so štátom, ceny nie sú také nízke ako pri voľnej súťaži a možnosti voľby pre spotrebiteľov sú obmedzené.
Znalostný problém
Wang poukazuje na znalostný problém, ktorý v roku 1945 opísal nobelista Friedrich A. Hayek v článku The Use of Knowledge in Society. Politici nemajú a nemôžu mať špecifické znalosti o tom, ako vyrábať energiu s nižšími nákladmi. Tieto znalosti majú energetické firmy a inžinieri v priamom kontakte so spotrebiteľmi. Politici by mali poskytovať len právny rámec a nechať firmy robiť svoju prácu.
Podľa Wanga by štát nemal vopred určovať víťazné technológie, ale nechať podnikateľov a trh hľadať najefektívnejšie možnosti. Poukazuje na skúsenosť Nemecka s ruským plynom za Angely Merkelovej a zdôrazňuje význam diverzifikácie zdrojov vrátane jadrovej energie, ktorú európske inštitúcie v roku 2022 označili za čistý zdroj.
Odporúčania pre spotrebiteľov
Ako hlavný odkaz pre bežného človeka Wang uvádza, aby skontroloval svoj účet za elektrinu. Dnes možno použiť umelú inteligenciu, vložiť elektronickú faktúru a požiadať o výpočet, koľko platíme za energiu a koľko tvoria skryté dane a poplatky. Ak zistíme zbytočné preplatky, mali by sme to dať vedieť svojmu poslancovi. Zmena podľa neho vychádza z konania jednotlivca.
