SÚD ROZHODOL V KAUZE PAMÄTNÍKA V DUNAJSKEJ STREDE
V Dunajskej Strede sa uskutočnil významný súdny proces v súvislosti s kontroverzným Pamätníkom spolupatričnosti. Tento pamätník, ktorý bol inšpirovaný historickým monumentom z obdobia horthyovského Maďarska, bol predmetom obžaloby, kde obžalovaných sedem Dunajskostredčanov obvinili z extrémizmu. Špecializovaný trestný súd oslobodil všetkých obžalovaných, pričom sudca Roman Púchovský vo svojom verdikte uviedol, že skutky, za ktoré boli stíhaní, nie sú trestným činom.
Obžaloba tvrdila, že samotný pamätník slúži ako extrémistický materiál, pričom expert na politický extrémizmus Matej Medvecký podržal tento názor, keď konštatoval, že jeho dizajn pripomína pamätník krajinskej vlajky z roku 1939, ktorý slúžil na oslavu pričlenenia južného Slovenska k Maďarsku. Sudca však v konečnom dôsledku uznal, že projekt mal povolenie od miestnej samosprávy a nemal znaky typické pre extrémistické projevy.
VYJADRENIA SÚDU A PROKURÁTORA
Sudca konštatoval, že prostredky trestného práva by mali byť využívané len ako posledná možnosť, a opätovne zdôraznil, že stavba nemá symboly, ktoré by propagovali potláčanie ľudských práv. „Súvisiace kontroverzie nie sú dostatočným dôvodom na kvalifikovanie pamätníka ako extrémistického materiálu,“ povedal Púchovský. Taktiež sa vyjadril, že prokurátor nemal dostatočné dôkazy o tom, že by sa na mieste pamätníka schádzali extrémisti.
Prokurátor Martin Nociar navrhoval pre obžalovaných trest vo výške štyroch rokov s podmienečným odkladom, ktorý bol však zamietnutý. Nociar vysvetlil, že výstavba pamätníka a jeho uvedenie do prevádzky neboli úmyslom vyzývať k potláčaniu základných práv a slobôd, čo obžalovaní vždy vehementne popierali.
KONTROVERZNÁ OTÁZKA PAMÄTNÍKA
Pamätník sa stal predmetom diskusií nielen medzi obžalovanými, ale aj v širšej verejnosti, ako aj v politických štruktúrach. Jeho vizuálna podoba je spájaná s nostalgiou po historických tradíciách a niektorí kritici ho považovali za propagáciu extrémistických ideológií. Na druhej strane, obhajoba tvrdila, že jeho výstavba bola len aktom historickej reprezentácie bez skrytých úmyslov.
V piatok 21. mája 2026 sa v súdnej miestnosti napätie uvoľnilo, keď sudca oznámil, že obžalovaní sú nevinní a že verejné vyjadrenia o bratstve a spolupatričnosti nemajú nič spoločné s extrémizmom. Pochvaly si vyslúžili od advokátov a priateľov, ktorí hovorili o dôležitosti slobody prejavu a historickej kultúry.
REAKCIE OBŽALOVANÝCH A PRÍPAD ODVOLANIA
Olivér Ibolya, predseda občianskeho združenia, ktoré pamätník postavilo, potvrdil, že ich úmyslom bolo pozdvihnúť históriu a kultúru regiónu a že výber termínu pre jeho odhalenie bol čisto náhodný, a to napriek obvineniam o politických motívoch. Zaujímavé je, že prokurátor sa po vynesení rozsudku rozhodol odvolať, čím sa prípad pravdepodobne presunie na vyššiu inštanciu.
Celý proces vyvolal množstvo kritických reakcií, pričom mnohí sa zamýšľali nad tým, aké dôležité je pre spoločnosť, aby sa otvorila diskusia o historických symboloch, a aké limity presahuje sloboda slova a prejavu bez strachu z trestných stíhaní.
