Správa Tatranského národného parku nalieva peniaze do uzavretého objektu, chata pritom má tržby blízke nule
Hájenka Žakovská v Dolnom Smokovci v minulosti slúžila ako ubytovacie zariadenie spravované Tatranským národným parkom (TANAP), dnes je pre verejnosť neprístupná. Minister životného prostredia Tomáš Taraba od nástupu do funkcie kritizuje model, keď sú národné parky výlučne závislé na peniazoch od štátu alebo grantov, a presadzuje, aby správy národných parkov generovali vlastné príjmy – napríklad prostredníctvom turizmu, poskytovaním služieb či stavaním parkovacích domov.
Jeden z vlastných príjmov z cestovného ruchu si však finančne ťažko skúšaný TANAP nedávno odpílil sám. Peniazmi z poskytovania ubytovania pre verejnosť v Hájenke Žakovská v Dolnom Smokovci si národný park vylepšoval príjmy do svojho rozpočtu. Po nástupe povereného riaditeľa Michala Babniča však došlo k náhlemu ukončeniu komerčného prenájmu a chata je preto už dlhšiu dobu pre verejnosť neprístupná.
Zistenia poukazujú na sporné hospodárenie s verejnými prostriedkami a využívanie štátneho majetku na pred verejnosťou skryté účely. Podľa neoficiálnych informácií z prostredia národného parku sa v objekte za prvých sedem mesiacov tohto roka uskutočnili len dve ubytovania a novoinštalovaná sauna s príslušenstvom za 25-tisíc eur, ktorá je čiernou stavbou, nebola ani raz v prevádzke. Chata tak zrejme slúži ako luxusná základňa pre úzky okruh osôb.
Namiesto ubytovacích služieb pre platiacich turistov chata v zátiší pri poľane buď leží ladom, alebo slúži výlučne pre interné potreby ľudí z envirorezortu. Od začiatku januára do konca júla tohto roka vygenerovala pre národný park zanedbateľný príjem vo výške 286 eur. Iba za spotrebovanú elektrickú energiu v chate pritom za rovnaké obdobie Správa TANAP-u zaplatila 253 eur.
Efektivita vynaloženia verejných prostriedkov na prevádzku chaty v tomto roku je takmer nulová. Na každé získané euro z prenájmu šlo oficiálne z vrecka národného parku ďalších 60 eur. V zákulisí sa hovorí o chate pre papalášov, najčastejšie sa v jej pozadí skloňuje meno generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva životného prostredia Mareka Chovana. Ten reči o jeho vplyve na zariaďovanie a využívanie chaty počas poľovačiek považuje za fámy.
„Marek Chovan sa nezúčastňuje poľovačiek vo Vysokých Tatrách a rovnako nevyužíva ubytovacie zariadenia, ktoré sú v správe Tatranského národného parku, aj keď má túto možnosť, obdobne ako ktokoľvek iný. Ubytovacie zariadenia sú verejnosti ponúkané či už priamo cez webovú stránku Správy TANAP-u alebo prostredníctvom iných populárnych internetových portálov,” tvrdí odbor komunikácie envirorezortu.
Aj keď Hájenka Žakovská v minulosti slúžila ako ubytovacie zariadenie spravované TANAP-om a bola ponúkaná verejnosti na komerčný prenájom, aktuálne už na oficiálnom webe Správy TANAP-u v časti Ubytovanie od vlaňajška nefiguruje.
Hájenka Žakovská je samostatná chata s kuchyňou pri Žakovskej poľane neďaleko Dolného Smokovca s oploteným pozemkom, saunou a rybníkom. Disponuje ôsmymi lôžkami v troch spálňach s možnosťou prísteliek. Napriek tomu, že chata neslúži verejnosti a neprináša príjmy z cestovného ruchu, národný park do nej od januára 2026 investoval ďalšie verejné financie – napríklad v podobe nákupu nového nábytku a vybavenia za takmer 16-tisíc eur, údržby či opráv alebo dane z nehnuteľnosti.
Oficiálna bilancia Správy Tatranského národného parku pri Hájenke Žakovská je za prvých sedem mesiacov hlboko v mínuse – náklady totiž vysoko prevyšujú výnosy o 16-tisíc eur. Toto číslo znamená, koľko peňazí dopláca na prevádzku chaty, ktorá nie je verejnosti prístupná tak, ako tomu bolo v minulosti.
K nedávnej čiernej stavbe sauny s príslušenstvom, ktorá vyrástla za šéfovania Petra Olexu, pribudol na chate za nového riaditeľa Michala Babniča nový nábytok a vybavenie za posledný polrok v hodnote 15 650 eur. V kuloároch sa hovorí, že pokyny k stavbe sauny a modernizácie chaty vydal práve generálny tajomník služobného úradu envirorezortu Marek Chovan.
„Ubytovacie zariadenie v Dolnom Smokovci, takzvaná Chata Žakovská, prešla rekonštrukciou za predošlého vedenia Správy TANAP-u, všetky rekonštrukčné úkony boli v plnej manažérskej pôsobnosti vtedajšieho riaditeľa pána Petra Olexu,” tvrdí v odpovedi tlačový odbor ministerstva životného prostredia.
Saunu pritom Správa TANAP-u postavila na čierno – bez stavebného povolenia či súhlasu príslušného stavebného úradu vo Vysokých Tatrách. Ani po odhalení nezákonného stavu sa štátna organizácia s nápravou neponáhľa, podľa nového stavebného zákona na to má ešte čas.
Priebeh kauzy okolo tatranskej hájenky ukazuje nepomer v prístupe k pravidlám. Kým občan či súkromný investor čelí v národnom parku prísnym reguláciám a pravidlám, štátna organizácia stavia bez povolenia a financuje verejnosti uzavretý rezort z verejných zdrojov.
