Nálepky feministky sa nesnažím zbaviť a som na ňu hrdá, hovorí Ivana Šáteková
V budapeštianskom Ludwig Museum sa konala vernisáž výstavy s názvom „In the End, There Will Be No End“, ktorá sa zameriava na hodnotu umenia v čase, keď čelí extrémnym tlakom a deštrukcii. Ivana Šáteková, známa slovenská umelkyňa, sa počas tejto výstavy zamýšľala nad svojou identitou a zároveň nad situáciou v slovenskej kultúre.
Šáteková vyjadrila, že umenie je pre ňu najväčším priestorom slobody, ktorý jej umožňuje vyjadriť svoj slobodný svet. Povedala: „Umožňujem ľuďom nahliadnuť do svojho slobodného sveta, ktorý mi umenie poskytuje.” Spomínala tiež na obavy, že túto slobodu by nám mohli postupne vziať tí, ktorí do nej nepatria a nechcú vidieť náš svet našimi očami.
Na výstave sa prezentovali silné diela umelkýň, ktoré dokazujú hravosť a boj za slobodu v nových perspektívach. Kurátorka Lucia Gregorová Stach sa vyjadrila o výstave ako o mape slobody a odporu, ktorá predstavuje komunity umelcov, ktorí spolupracujú už desaťročia. Bola zdôraznená dôležitosť otvoreného a slobodného výrazu umenia v súčasnej dobe.
Šáteková komentovala súčasný stav slovenskej kultúry, ktorá čelí tlaku od ľudí, ktorí neovládajú rezort, ktorý riadia. Taktiež vyjadrila obavy o umenie, ktoré je nútené vystavovať sa v tajných priestoroch namiesto oficiálnych inštitúcií. „Netuším, čo sme komu urobili, že si zaslúžime byť odsúvaní na okraj spoločnosti.” Pre umelkyňu je však súčasná situácia aj príležitosťou na spojenie sa s ostatnými umelcami a spoločné budovanie silnejších vzťahov.
Šáteková dlhodobo skúma rodinné príbehy prostredníctvom histórie textilu. Vystavené diela sú z výbavy jej starej mamy, kde sa spojujú osobné a historické naratívy. „Každá rodinná textília píše svoju vlastnú históriu,” uviedla. Verí, že tieto príbehy je potrebné neustále opakovať, aby ich bolo počuť a aby sa pozornosť na postavenie žien v spoločnosti zachovala a rozvinula.
Na výstave Šáteková tiež kriticky reflektovala na názory tých, ktorí nechápu jej zámery. „Nie som verejná osoba, ktorá by mala povinnosť presviedčať iných.” Pomenovala svoju hrdosť na nálepku feministky, ktorú si hrdě nosí. „Som obklopená skvelými autorkami a je pre mňa cťou, že môžem byť súčasťou tohto kultúrneho diskurzu.” Výstava, ako aj jej diela, sú príkladom slobody a odolnosti kultúry v čase, kedy je čelí bezprecedentným výzvam.
