Košice prídu o 22 mestských častí. Aká môže byť budúcnosť samosprávy?
Košice, mesto s pôsobivou históriou a dynamickým rozvojom, sa pripravuje na zmeny, ktoré by mohli dramaticky ovplyvniť jeho správu a fungovanie. Zmena zákona o meste Košice, schválená v parlamente, navrhuje zníženie počtu mestských častí zo súčasných 22 na štyri. Nové usporiadanie bude vychádzať z administratívneho členenia existujúcich okresov, pričom nový model by mohol nadobudnúť účinnosť v rokoch 2030 alebo 2031.
Podľa informácií z parlamentného zasadnutia, zákon prijali poslanci s podporou 77 z 130 prítomných. Zmeny navrhli košickí poslanci Igor Šimko a Andrej Sitkár, ktorí tvrdia, že nová štruktúra je potrebná pre efektívne fungovanie samosprávy. Súčasný systém totiž ročne stojí Košičanov približne 8,7 milióna eur na prevádzku 22 starostov a poslaneckých miestností.
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský už avizoval, že ak prezident novelu podpíše, plánuje napadnúť zákon na Ústavnom súde. Varuje, že prijaté zmeny môžu narušiť rovnosť volebného práva a prístup kandidátov k voľeným funkciám. Dobrovodský uviedol, že navrhnuté usporiadanie by mohlo porušiť práva obyvateľov vo voľbách.
Referendum ako demokratický prvok
Igor Šimko, jeden z predkladateľov zákona, oznámil, že do návrhu bol doplnený demokratický prvok – referendum, v ktorom sa budú môcť obyvatelia vyjadriť k novému územnému členeniu. Rozhodovanie o budúcnosti Košíc chce týmto spôsobom sprístupniť občanom, ktorých sa tieto zmeny bezprostredne dotknú.
Podľa nových plánov by mestské časti zanikli, ale namiesto nich by vznikli menšie miestne časti, ktoré by si zachovali historické názvy a identitu. Novela tiež počíta so znovuzavedením referenda, čím by sa mala zabezpečiť participácia občanov na dôležitých rozhodnutiach.
Kritika návrhu a obavy odborníkov
Za návrh sa však zdvihla aj hlasná vlna kritiky. Podľa mnohých opozičných politikov, ako sú Ondrej Dostál a Zuzana Mesterová, je dotačná reforma neprijateľná a neefektívna. Mnohí varovali pred chaosom a nedostatkom podkladov pre zmenu, pričom sa domnievajú, že reformy by mali byť podložené hlbokým výskumom a odbornými analýzami.
Na druhej strane, poslanec a starosta mestskej časti Košice – Sídlisko KVP, Ladislav Lörinc, upozornil, že reforma by mohla spôsobiť ešte väčší chaos a problémy, ak by nebola realizovaná v súlade s reálnymi potrebami mesta a jeho obyvateľov. Varoval pred rizikom, že zmena nebude dostatočne premyslená a nepovedie k úsporám, ale naopak, zvýši náklady na prevádzku.
Potenciálny model mestských častí
Podľa novely zákona by malo mesto Košice novú štruktúru rozdelenú na štyri mestské časti. Tieto časti by sa mali prerozdeliť tak, aby vychádzali z historického a administratívneho rámca jednotlivých okresov. Predpokladaná štruktúra sa má vraj zohľadniť až po uskutočnení referenda. Kdyby referendum zlyhalo, automaticky by sa vrátil model so štyrmi mestskými časťami.
Prvá mestská časť by pokrývala oblasti ako Staré Mesto a severné sídlisko Ťahanovce, druhá by mala zahŕňať najväčšie sídliská Západ a Luník IX, tretia časť by sa sústredila na Dargovských hrdinov a štvrtá na južné oblasti mesta.
Záver
Celkové zmeny a návrhy vyvolávajú množstvo diskusií a rozporov v spoločnosti. Zníženie počtu mestských častí je bezpochyby tematickou vzpruhou, ktorá môže viesť k optimalizácii fungovania Košíc. Na druhej strane, je nevyhnutné, aby sa zmeny realizovali účinným spôsobom, zabezpečujúc tým práva obyvateľov a ich účasť na rozhodovacích procesoch.
