Progresívne Slovensko a Demokrati vytvoria spoločnú predvolebnú koalíciu
Progresívne Slovensko (PS) a hnutie Demokrati sa dohodli na vytvorení spoločnej predvolebnej koalície. Obe strany to oznámia v piatok na tlačovej besede, ktorú zvolali na 9:00 pod názvom „zodpovedná dohoda na ďalšej spolupráci“. Vystúpia na nej predsedovia Michal Šimečka a Jaroslav Naď. Dohodu potvrdili viaceré zdroje z oboch politických subjektov.
Cieľom spojenia je vytvoriť silný opozičný blok proti vláde Roberta Fica. O možnom spojenectve oboch strán sa rokovalo niekoľko mesiacov. Vysokopostavení predstavitelia PS aj Demokratov už skôr uviedli, že rozhovory sú v pokročilom štádiu a medzi stranami nevznikli zásadnejšie nezhody.
Strany diskutovali o konkrétnych programových prioritách, obsadení spoločnej kandidátnej listiny aj o vzájomnej výmene informácií o hospodárení. Rokovania viedli vyjednávacie tímy, predsedovia strán mali do nich vstúpiť až v prípade nezhôd.
Demokrati od začiatku odmietali zlúčenie s Progresívnym Slovenskom aj možnosť, že by ich politici kandidovali priamo na kandidátnej listine PS. Tento postoj potvrdila Republiková rada Demokratov začiatkom júna v Košiciach, keď rozhodla o pokračovaní budovania vlastnej politickej značky. Jaroslav Naď vtedy vyhlásil, že v žiadnej alternatíve predvolebného postupu nie je, že by strana Demokrati zanikla alebo sa zlúčila s inou politickou stranou.
V hre tak zostala možnosť vytvorenia oficiálnej predvolebnej koalície, v ktorej by si oba subjekty zachovali vlastnú identitu a po voľbách mohli vytvoriť samostatné poslanecké kluby. Práve to bolo jednou z hlavných požiadaviek Demokratov. Naď v septembri uviedol, že strana je pripravená vytvoriť predvolebnú koalíciu, keďže jej cieľom je mať v Národnej rade vlastný poslanecký klub s viac než ôsmimi poslancami.
Obe strany sa museli vyrovnať aj s programovými rozdielmi. Zhoda panovala najmä v otázkach právneho štátu a zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. Potenciálne problematické mohli byť ekonomické a kultúrno-etické témy. Demokrati sa profilujú ako stredopravá konzervatívna strana, Progresívne Slovensko vznikalo ako stredoľavý subjekt a príchodom politikov, ako sú Ivan Korčok či Ľudovít Ódor, sa posunulo viac do politického stredu.
Jedným z možných sporných bodov bol napríklad zámer Demokratov zaviesť po voľbách rovnú daň vo výške 17 percent. Predstavitelia PS predpokladali, že prípadné programové rozdiely by spoločným rokovaniam nemali zabrániť. Diskutovalo sa aj o rozdelení miest na spoločnej kandidátke. Naď odmietol informácie, podľa ktorých Demokrati požadovali každé druhé miesto, a označil ich za výmysly.
Spojenie PS a Demokratov by bolo prvým konkrétnym výsledkom snahy Michala Šimečku o predvolební spoluprácu opozície. Progresívne Slovensko už začiatkom roka predstavilo plán vytvoriť spoločný opozičný blok, ktorý Šimečka pôvodne označoval ako „archu“. Jeho cieľom bolo zjednotiť strany stojace proti vláde Roberta Fica a zároveň zabrániť prepadnutiu hlasov tých opozičných subjektov, ktoré sa v prieskumoch pohybujú v blízkosti hranice zvoliteľnosti.
PS chcelo do projektu zapojiť okrem Demokratov aj Slobodu a Solidaritu, Kresťanskodemokratické hnutie či Maďarskú alianciu. Viaceré oslovené strany však predvolebnú koalíciu odmietli. SaS aj KDH deklarovali záujem kandidovať v parlamentných voľbách v roku 2027 samostatne. Podobný postoj zaujala aj Maďarská aliancia vedená Lászlóom Gubíkom, ktorej Republiková rada ešte 20. júna prijala uznesenie potvrdzujúce úmysel postaviť do volieb vlastnú kandidátnu listinu.
Oba subjekty napriek tomu pokračovali v odborných rokovaniach. Zhodu deklarovali napríklad pri obnove právneho štátu, boji proti korupcii, euroatlantickej orientácii Slovenska či podpore rozvoja južných a východných regiónov.
Progresívne Slovensko aj Demokrati si od spoločnej kandidatúry sľubujú vyššiu volebnú podporu. V septembri sa preferencie PS pohybovali približne na úrovni 20 percent a Demokratov okolo piatich percent. Obe strany dúfali, že spoločným postupom by mohli osloviť aj ďalších voličov, ktorí si neželajú pokračovanie vlády Roberta Fica. Ich cieľom bolo dosiahnuť minimálne súčet vlastných preferencií, prípadne ho ešte prekonať. Ako príklad úspešného predvolebného spájania uvádzali českú koalíciu Spolu, ktorá v parlamentných voľbách v roku 2021 porazila hnutie ANO Andreja Babiša so ziskom takmer 28 percent hlasov.
