Umelá inteligencia neohrozí pracovné miesta, hlavným problémom je úbytok obyvateľstva
Nástup umelej inteligencie nespôsobí v najbližšej dekáde masovú nezamestnanosť. Vyplýva to z analýzy spoločnosti XTB, ktorú predstavili hlavný ekonóm XTB Pavel Peterka a analytik XTB Ondrej Greguš.
Podľa modelu XTB zanikne na Slovensku do roku 2035 vplyvom generatívnej umelej inteligencie približne 78-tisíc pracovných miest, zároveň však vznikne 53-tisíc nových pozícií vďaka novým činnostiam a vyššej produktivite. Čistý úbytok tak dosiahne 25-tisíc miest.
Za rovnaké obdobie však z trhu práce pre demografický vývoj odíde približne 160-tisíc ľudí v produktívnom veku. Výsledná bilancia tak ukazuje chýbajúcich 135-tisíc pracovníkov.
Podobná situácia čaká aj Česko, kde čistý úbytok miest pre umelú inteligenciu dosiahne 43-tisíc, pričom zanikne 140-tisíc a vznikne 97-tisíc pozícií. Demografia zníži počet pracujúcich o 169-tisíc, chýbať tak bude 126-tisíc ľudí.
Trh práce ovplyvní najmä starnutie populácie
„Obava, že nám umelá inteligencia hromadne vezme prácu, sa v našom odhade nepotvrdzuje. Slovenský trh práce bude oveľa výraznejšie ovplyvňovať starnutie populácie, a to ešte výraznejšie, než sa to bude diať v Česku,“ uviedol Peterka.
Analytici upozorňujú na štrukturálne riziká. Umelá inteligencia zasiahne najmä juniorské pozície, účtovníctvo, administratívu či centrá zdieľaných služieb, kým ľudia budú chýbať v zdravotníctve a starostlivosti o seniorov. Na Slovensku pracuje v profesiách vystavených umelej inteligencii 30 percent zamestnancov, čo je menej než priemer Európskej únie na úrovni 32 percent, a to najmä z dôvodu vysokého podielu priemyslu.
Reálne náklady práce medziročne klesli
Analýza zhodnotila aj vývoj miezd v Európskej únii, pričom autori vychádzali z jednotnej metodiky Eurostatu. Namiesto priemernej hrubej mzdy sledovali hodinové náklady práce, ktoré zahŕňajú hrubú mzdu aj odvody zamestnávateľa.
Na Slovensku v druhom štvrťroku 2026 stúpli reálne oproti roku 2019 o 10,4 percenta, čím krajina prekonala priemer eurozóny na úrovni 0,9 percenta aj Česko s mínus 2,6 percenta, no zaostala za regionálnymi lídrami ako Poľsko s 24,3 percenta či Maďarsko s 25,6 percenta. V sledovanom období vzrástli hodinové náklady práce na Slovensku nominálne o 61 percent, ceny pritom stúpli o 46 percent.
„Hlavným dôvodom vysokého nominálneho rastu boli inflačné tlaky počas pandémie. Slovensku sa však podarilo zvyšovať náklady práce rýchlejšie, než rástli samotné ceny, vďaka čomu pokračovalo v dobiehaní vyspelejších ekonomík,“ spresnil Greguš.
V medziročnom porovnaní za druhý kvartál 2026 však nastal obrat. Reálne náklady práce na Slovensku klesli o 1,1 percenta, keď nominálny rast na úrovni 2,7 percenta nestačil pokryť infláciu. Naopak, v Česku sa situácia zlepšila a reálne náklady tam medziročne vzrástli o 3,8 percenta.
