Dieťa sa bálo sirén. Rodičia zistili, že učiteľka v škôlke hrozí deťom policajtmi, psychologička varuje pred traumami
Rodičia v obci Most pri Bratislave riešili podozrenia na nevhodné správanie učiteľky v miestnej materskej škole. Hovorili o kriku, ponižovaní aj fyzickom napadnutí. Obec uviedla, že situáciu aktívne rieši. Štátna školská inšpekcia prijala hromadnú sťažnosť na konanie predškolského pedagóga a na spôsob prešetrenia udalosti riaditeľom školy. Rodičia sa na odporúčanie právnika k situácii nechceli vyjadrovať.
Prípad sa dostal aj na políciu. Vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci rozhodla vec odovzdať príslušnému orgánu kompetentnému ďalej konať, informoval bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff. Jeden z účastníkov konania podal proti rozhodnutiu opravný prostriedok, o ktorom rozhodne príslušná okresná prokuratúra. „Vyšetrovanie doposiaľ nie je ukončené, a preto sa viac k predmetnej veci nebudeme vyjadrovať, aby tak nedošlo k zmareniu vyšetrovania,“ dodal.
Psychologička Marta Marošová z krízových intervenčných tímov IPčko opísala prípad dieťaťa, ktoré malo nezvyčajný strach zo sirén sanitiek, hasičských a policajných áut. Prostredníctvom hry zistila, že učiteľka deťom v škôlke hovorila, že si po ne prídu policajti a budú húkať a svietiť, ak okamžite nezačnú robiť to, čo majú. Dieťa to nedokázalo vysvetliť, ale začalo sa tých zvukov báť.
Spomenula aj dieťa, ktoré sa bálo tmavých miest a schodov vedúcich nadol a vyhýbalo sa reštauráciám, kam sa muselo ísť najprv po schodoch dole. Príčinou bol strach z pivnice – deti v materskej škole strašili, že ak nebudú jesť, pôjdu do pivnice. V oboch prípadoch pomohlo, že rodičia si všimli zmeny v správaní detí a včas vyhľadali odbornú pomoc.
Psychologička odporúča, aby sa rodičia o situácii najprv porozprávali medzi sebou a dohodli sa, ako o tom budú komunikovať s dieťaťom. Ak si nevedia poradiť, môžu zavolať na Linku Detskej Istoty, do IPčka, Centra poradenstva a prevencie alebo na iné linky. Dôležité je zachovať pokoj. „Rodič by nemal reagovať prudko alebo naliehavo, ale zachovať – hoci je to veľmi náročné – neutrálny prístup, aby dieťa nevystrašil,“ vysvetľuje.
Úrad komisára pre deti potvrdzuje, že základom je vytvorenie pocitu bezpečia a dôvery. Rodič by mal dieťa vypočuť, neprerušovať ho a nepokladať mu navádzajúce či hodnotiace otázky. Mal by ho uistiť, že nič zlé neurobilo, a oceniť, že sa mu zverilo. Potom sa treba zamerať na prepátravanie otvorenými otázkami. Ak dieťa nechce odpovedať, netreba naň tlačiť, ale neskôr sa k téme vrátiť.
Deti do šiestich rokov zvyknú náročné situácie pretvárať do hry. Rodičia sa k nim môžu pridať a pomocou hračiek navodiť situáciu s konkrétnou osobou a sledovať, ako dieťa zareaguje. Psychologička upozorňuje, že je dôležité zapamätať si, čo dieťa povie ako prvé, pretože deti si môžu príbeh neskôr upraviť a dotvárať prijateľnejšie konce. „Musíme rátať s tým, že fantázia do veku šiestich rokov prirodzene patrí. Detský mozog ešte nie je vyvinutý na to, aby rozlišoval medzi realitou a fantáziou,“ pripomína.
Rodičom odporúča sledovať spontánnosť dieťaťa – deti často povedia informáciu samy od seba, keď to nečakáme, napríklad pri hre s hračkami, s domácimi miláčikmi alebo večer pred spaním. „Ak budeme na dieťa tlačiť a vypytovať sa, povie nám to, čo chceme počuť, niečo si vymyslí, alebo sa úplne uzavrie,“ dopĺňa.
Pri posudzovaní, či sa situácia naozaj stala v škôlke, treba byť opatrný. Deti môžu predvádzať formy trestov a kriku, ktoré videli v televízii alebo v rozprávke, a rodičia si to môžu nesprávne spojiť s materskou školou. Psychologička tiež opisuje, že deti v piesku často pridajú k malým postavičkám jednu veľkú postavu, napríklad draka, ktorá môže stvárňovať niekoho, kto sa k ostatným správa zle.
Úrad komisára pre deti aj psychologička upozorňujú na varovné signály. Patria medzi ne náhle zmeny v správaní, bezdôvodný strach, úzkosť, agresívne prejavy, odmietanie chodenia do materskej školy, panický odpor pri zmienke o konkrétnom zamestnancovi, nočné mory, regres prejavujúci sa pomočovaním sa alebo cmúľaním palca, stereotypné správanie, fyzické príznaky ako bolesti bruška či hlavy, ale aj modriny, ktoré nesedia s vysvetlením. Dôležitým ukazovateľom je aj to, ak neobvyklé správanie zamestnanca spomínajú nezávisle od seba viaceré deti.
„Úlohou rodičov ani pedagógov nie je situáciu okamžite vyšetrovať, ale zabezpečiť jej odborné a citlivé posúdenie,“ dopĺňa úrad. Psychologička zdôrazňuje, že rodičia by mali svoje obavy overovať s učiteľkami, ktoré majú ich deti na starosti – tie vedia veľa odpozorovať v prostredí materskej školy a spoločne môžu hľadať spôsoby, ako dieťaťu pomôcť zvládať náročné situácie.
