Prieskum: Podpora občianskych slobôd na Slovensku je výrazne nižšia než podpora demokracie
Podpora demokratických inštitúcií je medzi Slovákmi výrazne vyššia než podpora práv a slobôd, ktoré umožňujú ich efektívnu kontrolu. Vyplýva to z výskumu, ktorý realizovala Fakulta masmédií Paneurópskej vysokej školy v spolupráci s agentúrou IPSOS v rámci projektu Sloboda médií a sloboda prejavu v kontexte digitálnej spoločnosti na Slovensku. Dáta vychádzajú z augustového zberu (18. – 23. 8., n = 1061) a septembrového zberu (18. – 22. 9., n = 1030).
Priemerný index podpory občianskych slobôd na Slovensku dosahuje 59,2 percenta. Výsledky odhaľujú výrazné rozdiely medzi demokraticky a autokraticky orientovanými skupinami. Kým medzi demokratmi dosahuje tento ukazovateľ takmer 90 percent, medzi autokraticky orientovanými respondentmi je to iba 17 percent.
Najsilnejšia je podpora nezávislosti súdnictva
Najvyššiu podporu získala požiadavka nezávislosti súdnictva od politického tlaku. S tvrdením, že sudcovia majú rozhodovať nezávisle, súhlasí 76 percent respondentov. Relatívne vysokú podporu má aj odmietanie zatvárania alebo obmedzovania médií kritických voči vláde (66 percent) a nesúhlas s obmedzovaním protivládnych zhromaždení (59 percent).
Kým medzi demokratmi odmieta zatváranie kritických médií 98 percent respondentov, medzi autokratmi je to iba 8 percent. Podobné rozdiely sa objavujú aj pri práve na protest, ochrane mimovládnych organizácií či odmietaní sledovania opozičných aktérov.
Ochrana kritických hlasov zaostáva
Podstatne nižšie hodnoty zaznamenali otázky týkajúce sa občianskej spoločnosti a ochrany kritických hlasov. Len 48 percent respondentov odmieta sledovanie novinárov, aktivistov alebo opozičných politikov zo strany štátu a iba 47 percent považuje za neprijateľné obmedzovanie mimovládnych organizácií kritických voči vláde.
„Demokracia nie je založená iba na pravidelných voľbách, ale aj na ochrane práv občanov, médií a organizácií, ktoré môžu kritizovať výkon moci. Práve občianske slobody vytvárajú priestor na verejnú kontrolu vlády a zabraňujú koncentrácii politickej moci,“ hovorí Martin Kasarda z Fakulty masmédií PEVŠ. „Sloboda prejavu, nezávislosť médií, sloboda zhromažďovania, fungovanie občianskej spoločnosti a nezávislosť súdnictva vytvárajú systém inštitucionálnych bŕzd a protiváh, ktorý obmedzuje svojvoľný výkon politickej moci.“
„Výsledky výskumu ukazujú, že slovenská verejnosť síce vo všeobecnosti podporuje ochranu občianskych slobôd, avšak medzi jednotlivými skupinami existujú výrazné rozdiely. Priemerný index podpory občianskych slobôd dosahuje v populácii 59,2 percenta, čo je nižšia hodnota než podpora základných demokratických pravidiel a naznačuje existenciu značného priestoru pre akceptáciu obmedzovania práv a slobôd za určitých okolností,“ vysvetľuje sociologička profesorka Iveta Radičová.
Rozdelenie spoločnosti
Výskum sledoval štyri kľúčové ukazovatele demokratickej alebo autokratickej orientácie: rešpekt k demokratickým pravidlám, uznávanie legitimity politických oponentov, odmietanie politického násilia a podporu občianskych slobôd. Na základe týchto ukazovateľov vyhodnotili celkový index demokratickej alebo autokratickej orientácie občanov SR.
Konzistentne demokraticky orientované spektrum občianskej spoločnosti tvorí 34 percent obyvateľov, občania akceptujúci autokratickú orientáciu predstavujú 16 percent populácie. Zvyšnú polovicu obyvateľov tvoria občania s akceptáciou niektorých autokratických postojov.
Obmedzovanie médií, mimovládnych organizácií či verejných protestov patrí medzi najčastejšie prejavy postupnej autokratizácie v moderných demokraciách. Výsledky naznačujú, že časť slovenskej verejnosti je za určitých okolností pripravená akceptovať zásahy do práv a slobôd, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie otvorenej demokratickej spoločnosti.
