Moskva a Kyjev vyšlú do Abú Zabí generálov a šéfov rozviedky
V Abú Zabí sa 10. až 11. novembra uskutočnia rozhovory na pracovnej úrovni medzi Ruskom a Ukrajinou, na ktorých budú Spojené štáty pôsobiť ako sprostredkovateľ. Rokovania sa majú zamerať na povojnové bezpečnostné dohody, deeskaláciu, humanitárne opatrenia a ďalšie kroky smerujúce k mieru. Účasť ruskej delegácie potvrdil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov, ktorý uviedol, že ju má viesť poradca Vladimira Putina Vladimir Medinskij.
Ruskú delegáciu majú podľa agentúry Bloomberg tvoriť námestníci ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov a Michail Galuzin, riaditeľ vojenskej rozviedky Igor Kosťukov a vysokopostavený dôstojník Generálneho štábu Jurij Žigarlovskij. Ukrajinskú delegáciu má viesť šéf zahraničnej rozviedky Rustem Umerov, zúčastniť sa majú aj Kyrylo Budanov a Davyd Arachamija. Zloženie oboch delegácií naznačuje, že rokovania budú mimo politických otázok zamerané na riešenie vojenských tém.
Osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff oznámil, že Spojené štáty budú na rokovaniach pôsobiť ako sprostredkovateľ. Ukrajinská strana sa podľa predchádzajúcich informácií usilovala o zapojenie predstaviteľa Európskej únie.
Ruské útoky pokračujú, Ukrajina hlási stovky zostrelených dronov
Rusko spustilo rekordnú vlnu dronových útokov, no Ukrajina väčšinu z nich zostrelila. Napriek tomu padajú bomby na školy, nemocnice aj humanitárne centrá. Pri opakovanom ruskom leteckom útoku na obec Komyšuvacha v Záporožskej oblasti, kde sa v škole distribuovala humanitárna pomoc, vzrástla bilancia na 33 mŕtvych, medzi obeťami boli aj policajti a príslušníci záchranných zložiek.
Ruské vzdušné sily počas týždňa nasadzovali stovky útočných dronov typu Shahed, z ktorých značnú časť tvorili prúdové verzie. Ukrajinská protivzdušná obrana hlásila zostrelenie alebo potlačenie väčšiny z nich. Zásahy však boli zaznamenané vo viacerých cieľových lokalitách. Ruské útoky mierili aj na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, po ktorých boli zavedené núdzové odstávky elektriny v Kyjeve a ďalších oblastiach.
Pri útoku na nemocnicu v Charkovskej oblasti bolo zranených 73 ľudí vrátane pacientov a zdravotníkov, evakuovať bolo potrebné 226 pacientov. Ukrajinské bezpilotné lietadlá naopak opätovne zaútočili na ruské ropné rafinérie, pričom podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky už 15 z 38 hlavných ruských rafinérií vyradili z prevádzky.
Diplomatické rokovania o bezpečnostných zárukách
Prezident Volodymyr Zelenskyj rokoval v Berlíne s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, ktorý zdôraznil, že Európa musí byť súčasťou mierových rokovaní. V Madride potom Zelenskyj diskutoval o posilnení protivzdušnej obrany a obranno-priemyselnej spolupráci. Španielsko oznámilo nový balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 437 miliónov eur.
V Bruseli rokovali predstavitelia Ukrajiny, USA, Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka a NATO o budúcich bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Nemecký minister obrany Boris Pistorius vyhlásil, že Nemecko vyčerpalo svoje možnosti ďalších dodávok systémov Patriot Ukrajine a vyzval ostatné štáty, aby prevzali väčšiu časť zodpovednosti. Český prezident Petr Pavel varoval, že Európa môže premárniť príležitosť zapojiť sa do rokovaní o ukončení vojny.
Ekonomické a humanitárne dôsledky
Európska komisia vyplatila Ukrajine 4,36 miliardy eur v rámci Ukraine Support Loan, z toho 3,7 miliardy eur na makrofinančnú pomoc a 658 miliónov eur na obrannú zložku úveru. Nórsko poskytne prostredníctvom Svetovej banky približne 50 miliónov eur na financovanie platov, dôchodkov a sociálnych dávok.
Podľa správy Národnej banky Ukrajiny môže krajina v druhej polovici roka 2026 prísť o 4,6 miliardy USD poľnohospodárskych exportných príjmov a ďalších 600 miliónov USD z dôvodu zastavenia vývozu železnej rudy v dôsledku ruskej blokády ukrajinských prístavov. Celkové straty obchodnej bilancie tak môžu dosiahnuť 6,6 miliardy USD.
Operácia na evakuáciu obyvateľov okupovaných Olesiek sa skončila a umožnila evakuáciu takmer 800 ľudí. Podľa sociálnych sietí prevažná väčšina evakuovaných zvolila cestu na Ukrajinu. Ruská federácia následne odmietla možnosť uskutočnenia ďalších podobných humanitárnych lokálnych prímerí.
Osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva v Rusku Mariana Kacarovová v správe pre Valné zhromaždenie OSN uviedla, že v ruskom zajatí zahynulo najmenej 438 Ukrajincov a pitvy vrátených tiel preukázali známky systematického mučenia a vyhladovania.
