Leto v Kyjeve: Život pod hrozbou dronov a rakiet
Kyjevské leto poznamenali takmer každodenné nočné raketové a dronové útoky. Obyvatelia hlavného mesta Ukrajiny si zvykli na rutinu, v ktorej sa sirény a výbuchy stali súčasťou každodenného života. Prvý júnový deň privítalo mesto tragicky – ruské sily naň vypálili až 30 rakiet, ktoré zasiahli päť rôznych častí mesta.
Počas jedného z nočných júlových útokov vyšiel autor reportáže na ulicu hľadať úkryt. Cestou stretol dôchodcu Dmytra, ktorý mal rovnaký cieľ. K podzemiu ho síce doviedol, no sám dnu nevošiel – odradilo ho dusno, hoci v prípade priameho ohrozenia bol pripravený okamžite vbehnúť dovnútra. Na ulici spoločne strávili takmer dve hodiny, zatiaľ čo Rusi zasypávali mesto desiatkami rakiet.
Pri každom výbuchu Dmytro inštinktívne uskakoval k stene a miestami sa triasol od strachu. Spomínal, že ešte pred rokom ho detonácie nedokázali rozhádzať a bral ich takmer ľahostajne. „No neustále zvuky explózií spôsobia, že to psychika jednoducho prestane zvládať,” hovoril pomedzi výbuchy zostreľovaných rakiet.
Metro ako jediná možnosť na plnohodnotný spánok
Stanice kyjevského metra boli počas letných nocí plné ľudí so spacákmi a stanmi. Najviac ľudí schádzalo do podzemia v husto obývaných oblastiach, napríklad na staniciach Pozniaky alebo Pečerska. Obyvateľka Pečerského rajónu Julija Ponomarenko opísala, že z metra sa časom stala jediná príležitosť na plnohodnotný nočný spánok bez toho, aby sa ľudia niekoľkokrát za noc budili na sirény a výbuchy.
Z ľudí skrývajúcich sa v metre sa podľa jej slov stali „cudzinci, ktorých dobre poznáte”. Každý vie, kde má obľúbené miesto, kto kedy ide spať, kto má akú povahu. Do stanice metra možno zísť aj pred vzdušným poplachom za vstupné 30 hrivien, teda asi 60 centov. Počas poplachu je vstup bezplatný.
Dopravný kolaps a nové pravidlá
Na konci augusta sa situácia v doprave mimoriadne skomplikovala. Rusi sa nekonečným prílevom prúdových dronov snažili vyvolať paniku a dopravné kolapsy. Metro sa počas poplachu nemohlo pohybovať medzi pravým a ľavým brehom rieky Dneper, ktorý Kyjev rozdeľuje podobne ako Dunaj rozdeľuje Bratislavu. Desiatky tisíc ľudí uviazli na jednom či druhom brehu, na autobusových zastávkach sa hromadili nespokojní a unavení ľudia.
Štvrtého septembra vláda upravila pravidlá pre obdobie zvýšeného ohrozenia. Vzdušné poplachy rozdelila na dva typy – dronové symbolicky označila žltým stupňom ohrozenia, balistické útoky červeným. Žltá v Kyjeve znamená, že linka metra môže naďalej premávať cez mosty a nákupné centrá môžu byť otvorené.
Turniket pri tanieri a blízky výbuch
Ôsmeho septembra strávil autor pri budove štátneho úradu takmer sedem hodín, kým ho poplach zdržal. Budova nemala vlastný úkryt a zostala zatvorená aj počas „žltého” poplachu. Na ulici v tej istej chvíli zbadal matku s kočíkom, ktorá kráčala úplne ležérnym tempom, akoby sa nič nedialo.
V ten istý deň sedel spolu so známym Nazarom na terase reštaurácie v mestskej časti Podil. Po spustení „žltého” poplachu začal Nazar zisťovať, kam letia drony. Keď sa neďaleko ozvala guľometná dávka, všetci prítomní okamžite stíchli. Keď sa výstrely zintenzívnili, Nazar vytiahol turniket a začal sa ostatných pýtať, či ho majú taktiež so sebou. Keď sa ozvala štvrtá guľometná dávka a všetkým bolo jasné, že dron krúži nad nimi, ľudia sa ihneď začali presúvať do reštaurácie.
Počas jednej zo septembrových nocí zostrelili dron dvesto metrov od autorovho domu. Zvuk bol taký ohlušujúci, že po prvýkrát v živote kričal od ľaku. Až po blízkom výbuchu si uvedomil, že jeho osobná úroveň stresu z neustálych obáv bola neuveriteľná. Vôbec si nevedel spomenúť, kedy naposledy počas dňa nepočul zvuk výbuchu alebo guľometu.
