Progresívnemu Slovensku hrozí vo voľbách „zbytočné“ víťazstvo
Vo voľbách v roku 2023 stačilo málo a vládu po nich mohlo skladať Progresívne Slovensko. Koaličnú väčšinu by dokázala vytvoriť súčasná opozícia, ak by v parlamente neskončili Demokrati či Sme rodina. Pred tromi rokmi nedosiahlo päťpercentný prah pre vstup do Národnej rady viacero subjektov a celkovo prepadlo zhruba pol milióna hlasov. Viac ako polovica z nich pritom pripadá na opačný tábor – na Republiku a Alianciu.
Rok pred voľbami sa podľa analýzy črtá rovnaký, či dokonca ešte horší scenár. Ide o teoretické prepočty vychádzajúce z priemeru posledných meraní agentúr AKO, Focus, Ipsos a NMS pri predpokladanej účasti 65,75 percenta. V reálnom ohrození je od 447- až do 586-tisíc hlasov, v krajnom, no menej pravdepodobnom scenári ich môže prepadnúť až 724-tisíc. Ich záchrana by pomohla najmä súčasnej opozícii, ktorá sa snaží vystriedať Roberta Fica, keďže práve v tomto spektre sa nachádza najväčší počet subjektov pohybujúcich sa v meraniach popularity okolo hranice zvoliteľnosti.
Klamlivé prvenstvo
Prieskumy z posledných mesiacov naznačujú, že opozícia by parlamentné voľby vyhrala. Strany, ktoré odmietajú spoluprácu so Smerom, by mali v parlamente viac kresiel ako konkurencia a Progresívne Slovensko v prieskumoch väčšinou s tesným odstupom od Smeru vedie. Prvý pohľad však môže byť zavádzajúci, keďže opozícii v extrémnom prípade hrozí strata výraznej časti voličov.
Podľa aktuálnych prepočtov jedno percento vo voľbách pri predpokladanej účasti 65,75 percenta predstavuje zhruba 28-tisíc hlasov. Mimo parlamentu sa v prieskumoch nachádzajú subjekty, ktoré by chceli s PS poraziť Smer: Demokrati (s priemerom 5,28 percenta, no v prieskume NMS klesli pod hranicu na 4,9 percenta), Maďarská aliancia (3,88) a Sme rodina (2,98). Len tieto tri subjekty spoločne reprezentujú zhruba 330-tisíc prepadnutých hlasov. Pre Demokratov je pritom neúčasť v parlamente rovnako pravdepodobná ako to, že sa do parlamentu dostanú. Strana Jaroslava Naďa navyše rokuje o spoločnej kandidatúre s Progresívnym Slovenskom a speje k dohode, vďaka ktorej by hlasy pre Demokratov neskončili medzi prepadnutými.
Horší scenár pre opozíciu
Situácia môže byť pre opozíciu zložitejšia. Hoci sa Kresťanskodemokratické hnutie pohybuje v priemere na úrovni 6,80 percenta podpory, spodná hranica intervalu spoľahlivosti v dvoch prieskumoch klesá pod 5 percent (v NMS 4,2 a vo Focuse 4,6 percenta). Ak by sa hnutiu nevydaril záver kampane a vo voľbách by skončilo tesne pod hranicou zvoliteľnosti, napríklad na 4,9 percenta, opozícia by okamžite prišla o ďalších 138 500 hlasov. Podľa súčasných preferencií je väčšia šanca, že sa KDH do parlamentu dostane, no scenár, že sa tak nestane, nie je úplne nepravdepodobný.
Pre opozičný tábor a osobitne pre Progresívne Slovensko z týchto čísel vyplýva hrozba takzvaného Pyrrhovho víťazstva. V praxi sa môže naplniť scenár, v ktorom PS síce volebnú noc oslávi ako víťaz, no na zostavenie koaličnej väčšiny nebude mať dostatok hlasov.
Vážny problém pre Fica: nový konkurent
Problém s prepadnutými hlasmi sa netýka len opozície, rovnaký scenár hrozí aj táboru Roberta Fica. Kým opozičný blok dopláca na roztrieštenosť stredových a demokratických strán, vládna koalícia čelí možnému vymazaniu svojho kľúčového partnera. Najväčším rizikom pre Smer a Hlas je Slovenská národná strana, ktorá sa v priereze najnovších prieskumov agentúr AKO, Focus, Ipsos a NMS vo všetkých štyroch prípadoch nachádza pod päťpercentnou hranicou. V priemere dosahuje len 2,88 percenta, čo znamená, že mimo parlamentu by zostalo zhruba 81-tisíc hlasov jej voličov.
Robert Fico v minulosti viackrát tvrdil, že by bol za to, aby na Slovensku bolo menej strán, doteraz však nepotvrdil, či prijme návrh predsedu SNS Andreja Danka na predvolebné spájanie. Do úvahy pripadá aj spojenie SNS s hnutím Republika. „Republika má relevantné čísla, robí dobrú politiku v Bruseli,“ povedal v júni Danko v televízii TA3, pričom nenamietal ich spoločné predvolebné spojenie do koalície.
Okrem toho koaličnému táboru odčerpáva voličov nový subjekt Právo na pravdu, ktorý v prieskumoch dosahuje priemerne 2,80 percenta, čo predstavuje ďalších viac ako 79-tisíc hlasov. Tento projekt oslovuje práve sklamaných, ráznejších či protestných voličov národného spektra. Len tieto dve strany reprezentujú takmer 161-tisíc ohrozených hlasov. Ak k tomu pripočítame tradíciu roztrieštených krajne pravicových či mikro-subjektov v koalično-národnom priestore, hrozí prepadnutie takmer 200-tisíc hlasov.
