Husákove deti mieria do dôchodku: Mladá generácia sa musí zabezpečiť sama, na štát sa spoliehať nemôže
Počet narodených detí na Slovensku výrazne klesá a silné ročníky takzvaných Husákových detí mieria do dôchodku. Podľa bývalého ministra práce a sociálnych vecí Jozefa Mihála je štátny dôchodkový systém dlhodobo neudržateľný a mladšia generácia sa už nemôže spoliehať na to, že sa o ňu v starobe postará štát.
„Systém je neudržateľný. Starší ľudia sa budú mať tak dobre, ako si sami odložia, nainvestujú a vytvoria majetok. Ja osobne sa na štát spoliehať nemienim,“ uviedol Mihál.
Za prvý polrok sa podľa jeho slov narodilo len 20-tisíc detí, za celý rok to bude približne 40-tisíc. Ešte v roku 2020 sa narodilo 56-tisíc detí a predtým 60-tisíc. V ročníkoch Husákových detí za socializmu sa rodilo 90-tisíc až 100-tisíc detí ročne.
Mihál upozornil, že výber poistného v Sociálnej poisťovni dnes dokáže pokryť len približne dve tretiny výdavkov na dôchodky. Za rok 2025 boli výdavky na všetky druhy dôchodkov zaokrúhlene 13 miliárd eur, prijaté platby na dôchodkové poistenie dosiahli 8,5 miliardy eur. Vybraté poistné tak pokrýva len 65 percent výdavkov, čo vychádza na necelých osem dôchodkov z dvanástich.
Zo štátneho rozpočtu ide do Sociálnej poisťovne masívna nenávratná dotácia. Za minulý rok to bolo 2,5 miliardy eur, predtým 2,7 miliardy eur. Tento rok sa očakáva okolo 2,3 miliardy eur. Z celkového ročného deficitu štátneho rozpočtu sedem miliárd eur tak tvorí vyše dve miliardy eur dotácia pre Sociálnu poisťovňu.
Podľa demografickej prognózy do roku 2040 ubudne oproti roku 2026 približne 300-tisíc ľudí v produktívnom veku. Naopak, pribudne vyše 200-tisíc ľudí v dôchodkovom veku. Kedysi štyria pracujúci platili jeden dôchodok, dnes systém smeruje k stavu, keď dvaja pracujúci budú platiť jedného dôchodcu.
K fungovaniu systému podľa Mihála prispieva približne 150-tisíc cudzincov, ktorí na Slovensku pracujú, zväčša z tretích krajín a ázijských štátov. Jeden takýto pracovník prinesie štátu na daniach, odvodoch a DPH 10-tisíc až 12-tisíc eur ročne. Pri 150-tisíc cudzincoch to zlepšuje bilanciu štátneho rozpočtu o 1,5 až 2 miliardy eur.
Miera náhrady, teda pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde, sa podľa Mihála postupne zníži. Uviedol, že ako ročník 1970 má predbežne vypočítaný dôchodok na úrovni okolo 30 percent mzdy. „Pri bratislavskom nájme by som naň minul celý dôchodok a musel by som žiť z lásky detí alebo skončiť na ulici,“ povedal.
Mihál presadzuje úplné zrušenie plošných 13. dôchodkov. „13. dôchodky by som bez váhania zrušil. Ak majú existovať, tak len ako adresná sociálna dávka pre najodkázanejších,“ tvrdí. Ako prvé opatrenie by v skrátenom konaní pred decembrom 2027 zrušil vyplácanie 13. dôchodkov za rok 2027, čím by sa okamžite ušetrila jedna miliarda eur.
Za problém považuje aj to, že vláda zastavila plánované zvyšovanie percenta odvodov do druhého piliera. Úspory dvoch miliónov Slovákov v druhom pilieri tak podľa neho nerastú tak, ako by rástli za iných okolností. Pomôcť môže aj tretí pilier, ktorý je dnes veľmi slabý a potreboval by vyššie daňové úľavy a lepšie nastavenie.
Mihál zároveň upozornil, že budúca vláda bude musieť robiť radikálne úspory na výdavkovej strane. Zvyšovanie daní z nehnuteľností odmieta, jedinou cestou je podľa neho šetrenie a redukcia počtu zamestnancov v štátnej správe.
„Starší ľudia to budú mať ťažké. Budú sa mať tak dobre, ako si sami odložia, nainvestujú a pripravia. Na štát sa spoliehať nedá,“ uzavrel.
