Prezident žiada od Ústavného súdu výklad ústavy pri menovaní ministrov
Prezident Peter Pellegrini sa rozhodol požiadať Ústavný súd, aby v konaní o výklade ústavy stanovil rámec pre prezidenta pri sporoch medzi hlavou štátu a predsedom vlády pri menovaní členov vlády. Situácia okolo nominácie Filipa Kuffu za ministra životného prostredia sa tak z menovacej zásterky stala skutočným sporom, a to aj v ústavnej rovine.
Prezident zdôraznil, že ako priamo volený najvyšší ústavný činiteľ nemá byť v týchto otázkach len poštárom, ktorý orazítkuje akýkoľvek návrh predsedu vlády. Pripomenul pritom, že disponuje silnejším mandátom ako všetky strany vládnej koalície dokopy. Podľa jeho slov by vyžadovať od prezidenta bezmyšlienkové vymenovanie navrhovaného kandidáta znamenalo vyžadovať výkon mandátu čisto len strojovo.
Odborníci upozorňujú na sporné stránky návrhu
Podľa emeritného predsedu Ústavného súdu Jána Mazáka ide v tomto prípade o spor medzi predsedom vlády, ktorý podáva návrh na vymenovanie kandidáta, a prezidentom, ktorý o tomto návrhu rozhoduje. Predseda vlády a hlava štátu sa však nemôžu stať účastníkmi sporu o výklad ústavy. Spor by podľa neho musel prebiehať medzi prezidentom a vládou, nie jej predsedom.
Ústavný právnik Vincent Bujňák z Univerzity Komenského ešte po prvom prezidentovom vyhlásení, že Kuffu zatiaľ nevymenuje, označil za ideálnu príležitosť, aby sa téma konečne dostala na Ústavný súd v konaní, v ktorom bude môcť povedať, či prezident takéto mantinely má, alebo nie. Bujňák však očakával, že konanie o výklade ústavy iniciuje vláda, ktorá by tvrdila, že prezident si nesprávne vykladá ústavu.
Požadovaná právomoc pripomína nález z roku 2012
Pellegrini navrhuje, aby Ústavný súd skonštatoval, že prezident môže kandidáta nevymenovať aj z dôvodov závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie člena vlády.
Ide o rovnaký princíp, aký Ústavný súd ešte v roku 2012 umožnil prezidentovi pri odmietnutí vymenovania generálneho prokurátora. Ivan Gašparovič na základe tohto nálezu nevymenoval riadne zvoleného Jozefa Čentéša. Ak by to isté súd dovolil aj teraz, otvorilo by to podľa kritikov dvere neustálym sporom medzi prezidentom a premiérom o vymenovanie ktoréhokoľvek ministra.
Senát Ústavného súdu v decembri 2014 rozhodol, že Gašparovič porušil Čentéšove práva, pretože nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, a skonštatoval, že nemôže pripustiť, aby došlo k zmene identity ústavy faktickou cestou, teda prostredníctvom extenzívnej interpretácie a aplikácie ústavy, ktorá nie je zlučiteľná s jej podstatnými náležitosťami.
Dilema bez jednoznačného riešenia
Ak by Ústavný súd prezidentovi vyhovel, fakticky by tým rozšíril jeho právomoci bez zmeny ústavy. Podľa kritikov by preto mohlo byť lepšie, ak by súd prezidentovi prikázal Filipa Kuffu vymenovať. Argumentujú, že strpieť necelý rok jedného ministra je menšie riziko než navždy vytvoriť priestor pre prezidentov, ktorí budú môcť blokovať ministrov, ktorí im nie sú po chuti.
Otázka je podľa komentátora právnou, politickou aj morálnou dilemou, ktorá nemá jednoznačne správne riešenie. Ústavní sudcovia pritom nesmú hľadieť na mená, ale musia nájsť všeobecne platné pravidlo.
