Úroky z dlhu prekročia výdavky na kľúčové investície
Slovensko sa podľa dátového analytika Ivana Bošňáka dostáva do fázy, keď štát nebude schopný udržať súčasnú úroveň sociálnych výdavkov. Dôvodom je rastúce zadlženie a s ním spojené úrokové náklady. „V roku 2029 budeme platiť 4 miliardy eur ročne iba na úrokoch štátneho dlhu. Žijeme si nad pomery,“ uviedol Bošňák.
Deficit štátneho rozpočtu sa aj po troch kolách konsolidácie drží na úrovni približne 5 % HDP a rovnaká úroveň sa plánuje aj na roky 2027 až 2029. Vláda podľa analytika prezentuje rozpočet ako súbor dobrých správ, pričom verejnosť nevníma riziká spojené so zadlžovaním. „Občania potom nad tým neuvažujú, peniaze vnímajú ako bezplatné a štát ich môže rozdávať,“ povedal.
Dlh štátu vzrástol za súčasnej vlády o 30 miliárd eur. Kým v rokoch 2015 až 2022 si Slovensko požičiavalo priemerne za 0,5 %, dnes sú sadzby pri nových dlhopisoch okolo 4,5 %. Úrokové náklady tak postupne rastú. V roku 2023 predstavovali 1,4 miliardy eur, dnes približne dvojnásobok a budúci rok sa očakávajú 2,8 miliardy eur.
Štvormiliardová suma zodpovedá dvadsiatim nemocniciam
Suma 4 miliárd eur ročne na úrokoch podľa Bošňáka zodpovedá hodnote 16 až 20 nemocníc typu Bory, stovkám kilometrov diaľnic alebo približne stovke zimných štadiónov. Analytik upozorňuje, že tieto peniaze bude musieť štát vynaložiť prednostne, keďže s úrokmi nemožno nič urobiť.
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster upozorňuje, že rozhodujúca nie je súčasná úroveň dlhu, ale tempo jeho rastu. „Deficity máme nastavené na asi 5 % HDP, čiže každý rok zvyšujeme dlh o 8 až 10 miliárd eur. Ak s tým niečo nespravíme, do konca desaťročia dosiahne 75 % HDP a okolo roku 2038 až 100 % HDP,“ uviedol.
Riziká pre investície a infraštruktúru
Podľa Bošňáka bude musieť štát v reakcii na rastúce úroky škrtnúť investície. „Deficit je 8 miliárd, úroky 4 miliardy a investície štátu 5 miliárd eur. Štát škrtne 3 miliardy z investícií a spraví len 2 miliardy,“ priblížil. Dodal, že cesty, mosty, železnice, školy či nemocnice sa musia opraviť v najbližších dvoch rokoch, kým dobiehajú eurofondy, inak sa už neopravia.
Okrem toho sa očakáva výrazný pokles čistých príjmov z Európskej únie. Kým doteraz Slovensko dostávalo 3 až 4 miliardy eur ročne, v rokoch 2028 a 2029 sa v rozpočte počíta len so 400 a 300 miliónmi eur. V súvislosti s novým rozpočtom EÚ sa podľa analytika môžu kohézne fondy pre menej rozvinuté krajiny výrazne zredukovať.
Dôchodkový systém a potreba reforiem
Priebežný dôchodkový pilier je podľa Bošňáka pri súčasnom demografickom vývoji neudržateľný. Sociálna poisťovňa vynakladá ročne 15 miliárd eur na všetky typy dôchodkov, pričom reálne príjmy zo súkromného sektora predstavujú 10 miliárd eur. „Reálny deficit Sociálnej poisťovne je 5 miliárd eur ročne,“ uviedol s tým, že jediným riešením je zvýšenie prosperity a zamestnanosti v súkromnom sektore.
Ako ďalšie nevyhnutné opatrenia analytik menuje okamžité zrušenie transakčnej dane, zjednodušenie daňového systému, zrušenie dotácií a daňových výnimiek a adresnú pomoc najchudobnejším namiesto plošnej energopomoci. „Uťahovať opasky si budú musieť všetci – mestá, firmy, zamestnanci vo verejnej správe aj dôchodcovia. Bude to bolieť a opasok si budeme musieť utiahnuť všetci. Čím skôr si začneme zvykať, tým lepšie,“ uzavrel Bošňák.
