Ruské útoky na elektrárne podľa OSN porušujú ľudské práva
Opakovanými útokmi na ukrajinskú energetickú infraštruktúru sa Rusko dopúšťa zločinov proti ľudskosti. V pondelok to uviedla vyšetrovacia komisia OSN, ktorá zároveň upozornila na ďalšie údajné vojnové zločiny a porušovanie ľudských práv počas vojny na Ukrajine.
Komisiu zriadila Rada OSN pre ľudské práva po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Toto grémium už medzičasom obvinilo Moskvu zo zločinov proti ľudskosti v súvislosti s dronovými útokmi na civilistov a pre násilný presun tisícok ukrajinských detí do Ruska. V najnovšej správe komisia poukázala na rastúcu frekvenciu, intenzitu a geografický rozsah útokov na energetickú infraštruktúru na Ukrajine.
Dôkazy o štátnej politike
Zhromaždené dôkazy podľa komisie naznačujú, že Rusko konalo zámerne a v rámci štátnej politiky s cieľom pripraviť civilné obyvateľstvo na Ukrajine o elektrinu a ďalšie základné služby závislé od dodávok energie a spôsobiť mu takto utrpenie.
Dôsledky tohto konania sa výrazne prejavili počas zimy v rokoch 2025-26, keď milióny Ukrajincov čelili dlhodobým výpadkom v dodávkach tepla, elektriny, vody a plynu a museli znášať mimoriadne ťažké životné podmienky. Komisia sa pokúsila preskúmať aj ukrajinské útoky na ruskú energetickú infraštruktúru, Moskva jej však prístup neumožnila.
Obchodovanie s ľuďmi pri nábore do armády
Vyšetrovatelia sa zaoberali aj náborom cudzincov do ruskej armády. Podľa ich zistení existujú presvedčivé dôkazy, že ruské úrady obchodovali s ľuďmi z 29 krajín sveta. Obete podľa komisie verbovali pomocou klamstva a nátlaku v spolupráci so sprostredkovateľmi či organizáciami pôsobiacimi v rôznych krajinách.
Po príchode do Ruska boli naverbovaní muži nútení podpisovať vojenské kontrakty a následne ich posielali na front. Mnohí zahynuli alebo sú nezvestní, ďalší sa vzdali či padli do zajatia ukrajinských ozbrojených síl a získali tak štatút vojnových zajatcov. Komisia vyzvala Rusko, aby všetky osoby, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi, prepustilo.
