Deficit tovarovej výmeny EÚ presiahol v auguste 25 miliárd eur
Deficit tovarovej výmeny Európskej únie dosiahol v auguste viac ako 25 miliárd eur. Európa bola dlhé roky „továrňou sveta“ – vyrábala autá, stroje a technológie, ktoré putovali do všetkých kútov planéty, a vývozy tovarov prevyšovali dovozy. V poslednom čase sa však karta obracia a únia začína v niektorých mesiacoch viac tovarov dovážať, než vyvážať. Príčiny a následky sa dotýkajú každého – od vysokých účtov za energie až po záplavu lacnejších ázijských výrobkov v obchodoch.
Drahšie energie aj slabšia konkurencieschopnosť
Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš vidí za zhoršením obchodnej bilancie kombináciu viacerých faktorov – vyššie náklady na dovoz energií, ale aj rýchlejší rast dovozu v porovnaní s vývozom priemyselných výrobkov. Zhoršila sa tiež bilancia v tradične silných odvetviach európskeho priemyslu, predovšetkým pri strojoch a dopravných prostriedkoch, kde sa minuloročný augustový prebytok zmenil na deficit. Za prvých osem mesiacov roka sa minuloročný obchodný prebytok EÚ zmenil na deficit.
Finančný analytik XTB Ondrej Greguš poukazuje aj na konkurenciu z Číny, odkiaľ EÚ v auguste doviezla medziročne o takmer 20 % vyššiu hodnotu tovarov, zatiaľ čo vývoz do Číny vzrástol len o 3 %. Problémom teda nie sú iba drahšie energie, ale aj konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.
Augustové čísla podľa analytikov
Analytik Across Private Investments Jakub Timčák uvádza, že energetický deficit EÚ sa v auguste medziročne prehĺbil z 24,3 na 31,4 miliardy eur, pričom obchodná bilancia v kategórii strojov a vozidiel sa z prebytku 7,3 miliardy prepadla do deficitu 2,5 miliardy eur. Augustový deficit v obchode s Čínou dosiahol 38,4 miliardy eur. Za prvých osem mesiacov roka európsky export vzrástol len o 0,4 percenta, zatiaľ čo import až o 7,7 percenta.
Ekonóm Finax Patrik Kindl dopĺňa, že schodok obchodu EÚ s tovarom dosiahol v auguste 25,2 miliardy eur, o 17,7 miliardy eur viac ako pred rokom. Importy rástli o 18,2 % na 228,0 miliardy eur, exporty sa zvýšili o 9,4 % na 202,9 miliardy eur. Importy z Číny vzrástli o 19,7 % na 53,1 miliardy eur, exporty do nej len o 3,2 %. Rástol najmä dovoz strojov a vozidiel (+23,8 %), vrátane lacnejších hybridov a elektromobilov.
Výhľad do budúcich mesiacov
Kočiš očakáva, že obchodná bilancia EÚ zostane pod tlakom. Výsledky budú závisieť od cien energetických surovín a kondície globálneho priemyslu. Situáciu môže komplikovať aj posilnenie dolára, ktoré zdražuje dovoz surovín oceňovaných v americkej mene. Greguš nevylučuje ďalšie obchodné deficity, ak ceny energií zostanú vysoké, a pripomína, že ECB vo svojej septembrovej prognóze očakáva v nasledujúcich dvoch rokoch oživenie exportu eurozóny.
Hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš sa domnieva, že ak zásadne nepoklesnú ceny komodít, výrazné zlepšenie sa očakávať nedá. Timčák by zatiaľ nehovoril o trvalom obrate, ale o vážnom varovnom signáli. Kindl upozorňuje, že zásobníky plynu boli začiatkom októbra naplnené len na 72,4 %, takže ceny energií zostanú závislé od vývoja na Blízkom východe.
Dopady na ekonomiku
Podľa Kočiša samotný obchodný deficit nemusí automaticky znamenať problém, dôležitá je jeho štruktúra. Ak však vzniká v dôsledku drahších dovážaných energií a slabšieho exportu, predstavuje pre európsku ekonomiku nepriaznivú kombináciu. Vyššie ceny energií zvyšujú náklady podnikov a znižujú ich konkurencieschopnosť, zatiaľ čo slabší zahraničný dopyt obmedzuje priestor na rast priemyselnej produkcie, investícií a zamestnanosti.
Greguš vidí najväčšie riziko v kombinácii pomalšieho hospodárskeho rastu a vyššej inflácie. Timčák pripomína, že EÚ zostáva silná v obchode so službami a jej bežný účet platobnej bilancie bol v druhom kvartáli stále v prebytku. Gábriš zdôrazňuje potrebu znížiť závislosť od energokomodít, diverzifikovať zdroje importov a prepravné trasy a usilovať sa o vyvážené obchodné vzťahy s Čínou.
Kindl považuje za nevyhnutné hĺbkové reformy na reštart európskej ekonomiky – zníženie byrokratickej záťaže či nižšie ceny vstupov. Európa sa podľa neho musí postupne preorientovať z tradičného priemyselného modelu na ekonomiku založenú na moderných technológiách a inováciách. Týmto tlakom je najviac vystavené automobilové odvetvie, od ktorého je mimoriadne závislé aj Slovensko.
