Srbský prezident našiel záľubu v Robertovi Ficovi. Študenti sa búria voči tomu, kam smeruje krajinu
Srbsko čakajú kľúčové voľby, v ktorých môže Aleksandar Vučič prísť o moc. Pred hlasovaním ho podporil aj Robert Fico. Srbský analytik Ivan Đurić vysvetľuje, prečo slovenský premiér pomáha Vučičovi posilňovať legitimitu a čo hrozí, ak niektorá zo strán neuzná výsledky volieb.
Už v nedeľu Srbi rozhodnú, či sa po rokoch zmení vláda v krajine a Aleksandar Vučič príde o moc. Bývalý prezident dnes kandiduje na post premiéra, no čaká ho tesný súboj so študentským hnutím, ktoré sa z masových protestov premenilo na silného politického vyzývateľa.
Vučič po demonštráciách vyhlásil predčasné voľby a rezignoval z postu prezidenta, s ambíciou stať sa srbským premiérom. V Srbsku pritom panuje poloprezidentský systém – hlava štátu tam má oveľa väčšie právomoci ako prezident na Slovensku.
Vučiča prišiel pred voľbami podporiť aj slovenský premiér Robert Fico. Podľa analytika srbskej organizácie CRTA Ivana Durića môže jeho návšteva pomôcť Vučičovi posilniť legitimitu v čase, keď čelí kritike zo zahraničia.
„Ficova návšteva môže mať väčší význam pre samotného Vučiča než pre jeho voličov,“ hovorí Durić. Zároveň upozorňuje na zhoršujúci sa stav srbskej demokracie a riziko, že niektorá zo strán neuzná výsledky volieb.
Predvolebná kampaň v Srbsku sa podľa Durića odohráva vo veľmi nerovných podmienkach. Vládna strana má výraznú prevahu v médiách, zatiaľ čo študentské hnutie má obmedzené možnosti osloviť voličov, najmä v menších mestách.
„Dominancia vládnej koalície je bezprecedentná. Aleksandar Vučić dostáva približne 50 percent vysielacieho času,“ uvádza analytik. Študentské hnutie a ďalší opoziční aktéri majú v televíziách veľmi obmedzený priestor.
Študentské hnutie organizuje vo štvrtok svoje záverečné predvolebné zhromaždenie v Belehrade. Už od nedele či pondelka však študenti vyrážajú z rôznych častí Srbska a pešo smerujú do hlavného mesta.
Podľa Durića existujú aj zdokumentované prípady zneužívania štátnych zdrojov, nejde pritom iba o nerovný prístup do médií, ale aj o vyvíjanie tlaku na voličov či zamestnancov verejných podnikov.
„Srbsko už roky označujeme za určitú formu volebnej autokracie. Voľby sa síce konajú, ale opozícia ich za existujúcich podmienok nedokáže vyhrať,“ konštatuje Durić s tým, že sa zhoršujú všetky medzinárodné ukazovatele týkajúce sa demokracie, právneho štátu, vnímania korupcie či slobody médií.
Najsilnejším vyzývateľom Vučiča je dnes študentské hnutie, ktoré nemá výrazného lídra. Práve to, že si pod ním verejnosť nepredstaví jedného človeka alebo úzku skupinu lídrov, bolo od začiatku jeho zámerom.
Študenti začínali ako hnutie, ktoré odmietalo vstup do politiky. Situácia sa však celé mesiace nemenila, a tak sa rozhodli do politiky vstúpiť. Kandidovať pritom nebudú samotní študenti – vybrali približne 250 ľudí, ktorí ich majú zastupovať.
V Srbsku nemajú k dispozícii exit polly a všetky prieskumy verejnej mienky naznačujú, že súboj medzi dvoma hlavnými súpermi bude veľmi tesný. Srbský volebný systém je priaznivý pre národnostné menšiny, do parlamentu sa preto dostane približne desať až jedenásť poslancov zastupujúcich maďarskú, bosniacku či albánsku menšinu.
Durić neočakáva, že konečné výsledky parlamentných volieb budú známe už v nedeľu večer. Súboj bude veľmi tesný a politické strany budú pravdepodobne napádať výsledky v jednotlivých volebných miestnostiach.
„Ako volební pozorovatelia sa obávame, že podobnými manipuláciami by sa mohli aj tieto parlamentné voľby natiahnuť na ďalšie týždne,“ dodáva analytik.
Ak by Vučič napriek silnému študentskému hnutiu voľby opäť vyhral, hrozí, že by sa jeho vláda stala ešte autoritárskejšou. Podľa Durića jedinú zahraničnú podporu, ktorú Vučič počas týchto volieb získal, mu poskytli Vladimir Putin, Robert Fico a Donald Trump.
Slovenský premiér Robert Fico prišiel v piatok do Nového Sadu, aby osobne podporil Aleksandra Vučiča. Podľa Durića ide predovšetkým o snahu dodať Vučičovi určitú legitimitu, keďže zo zahraničia čelí značnej kritike.
„Vučičových voličov však nezaujíma, či má podporu Európskej únie. Dôležité je pre nich to, že ho vnímajú ako silného lídra,“ uzatvára Durić.
