Väčšina regionálnych kampaní má nedostatky, najslabšie obstál Berényi
Transparency International Slovensko (TIS) zverejnila hodnotenie predvolebných kampaní v krajských mestách, samosprávnych krajoch a bratislavských mestských častiach Petržalka a Ružinov s vyše 50-tisíc obyvateľmi. Z celkovo 57 kandidátov na primátorov, županov a starostov s výdavkami na kampaň aspoň tritisíc eur získalo najlepšiu známku „Transparentná kampaň“ osemnásť.
Vo zvyšných dvoch tretinách kampaní prevládajú menšie či väčšie problémy. Dvanásť kampaní označila Transparency ako netransparentné. Najslabšie vyšla kampaň trnavského vicežupana Józsefa Berényiho (16,7 %) z Maďarskej aliancie. Zostávajúcich 27 politikov získalo známku „Kampaň s výhradami“.
Transparentné Košice
„Na transparentnosti kampaní pritom záleží aj samotným voličom. Podľa septembrového reprezentatívneho prieskumu agentúry IPSOS pre Transparency by kandidáta, ktorý nevie hodnoverne vysvetliť peniaze na svoju kampaň, určite nevolilo 23 percent opýtaných,“ pripomenula TIS. Ďalších 38 percent by to posilnilo v úvahách o podpore iného kandidáta. Nejasnosti vo financovaní tak ovplyvňujú rozhodovanie alebo úvahy o voľbe až 61 percent respondentov.
Najtransparentnejší súboj sa podľa TIS odohráva v Košiciach, kde v najlepšej kategórii skončilo až päť relevantných kandidátov. Transparentnú kampaň vedú všetci traja hlavní adepti na post primátora – súčasný šéf radnice Jaroslav Polaček aj jeho vyzývatelia Ladislav Lörinc a Martin Mudrák. Pri súboji o post župana má transparentnú kampaň súčasný šéf kraja Rastislav Trnka aj jeho hlavný vyzývateľ Marián Porvažník.
V hlavnom meste stojí oproti transparentnej kampani súčasného primátora Matúša Valla menej prehľadná kampaň jeho hlavného súpera, ministra dopravy Jozefa Ráža, ktorý získal známku „Kampaň s výhradami“. Zo šiestich obhajujúcich primátorov krajských miest majú transparentnú kampaň traja – Matúš Vallo, Jaroslav Polaček a Peter Fiabáne. Z ôsmich úradujúcich županov sú transparentní iba dvaja – Ondrej Lunter a Rastislav Trnka.
Kritériá hodnotenia
TIS sa zamerala nielen na dodržiavanie základných pravidiel financovania kampaní, ale aj na ochotu kandidátov sprístupniť verejnosti informácie nad rámec zákonných povinností. Sledovala 18 indikátorov rozdelených do troch oblastí: transparentný účet (50 %), financovanie kampane (30 %) a informovanosť o kampani (20 %).
Súčasťou hodnotenia sú aj dve penalizačné kritériá zamerané na neprehľadné financovanie cez viaceré účty a obchádzanie zákazu platenej politickej reklamy na online platformách. Výsledné percentuálne skóre vyjadruje mieru transparentnosti kampane, nie celkové hodnotenie kandidáta, jeho programu či osobnej integrity.
Transparentná kampaň zodpovedá 70 až 100 percentám, kampaň s výhradami 40 až menej ako 70 percentám a netransparentná kampaň menej ako 40 percentám.
Využívanie straníckych účtov
Najväčšiu kampaň s aktuálnymi výdavkami až 369-tisíc eur vedie kandidát na košického župana Marián Porvažník. Je to vysoko nad zákonný limit 250-tisíc eur, ktorý obišiel tým, že nemá samostatnú kandidatúru. Jeho kampaň beží na účte Progresívneho Slovenska, ktoré má ako každá iná politická strana vo voľbách limit na výdavky vo výške 1,5 milióna eur.
Porvažníkovi a jeho kolegom Martinovi Mudrákovi a Diane Javorčíkovej sa označenie „Transparentná kampaň“ podarilo získať aj napriek tomu, že nemajú samostatný transparentný účet. Verejnú kontrolu kampaní komplikuje aj využívanie straníckych transparentných účtov. Vlastný účet nemá až 19 z 57 hodnotených kandidátov. Pri desiatich z nich strany výdavky jednotlivých kandidátov vôbec neoznačujú, pri ďalších ôsmich iba čiastočne.
Veľké rozdiely vidno aj v samotných straníckych účtoch. Kým Progresívne Slovensko vykazuje svoje výdavky podrobnejšie, Hlas presúva väčšinu prostriedkov v súhrnných platbách do reklamnej agentúry, čo sťažuje verejnú kontrolu ich skutočného využitia.
Hodnotenie sa zameriava na transparentnosť a verejnú kontrolovateľnosť kampaní na základe dostupných údajov. Nezahŕňa hĺbkové preverovanie pôvodu finančných prostriedkov, pozadia darcov či ich možných väzieb. Pri posudzovaní vychádza predovšetkým z údajov na transparentných účtoch kandidátov a politických strán, z ich volebných webov a sociálnych sietí, ako aj z verejne dostupných registrov a údajov o politickej reklame.
