Otec zachraňoval židovský cintorín, na firmu mu nakreslili hákové kríže
Ela Klementová prevzala po smrti svojho otca Jozefa Klementa koordináciu podujatia Nezabudnutí susedia, ktoré sa zrodilo z jeho snahy zachrániť chátrajúci židovský cintorín vo Zvolene. Podujatie sa medzitým rozšírilo do desiatok slovenských miest a pripomína obete holokaustu každý rok 9. septembra.
Záchrana cintorína, ktorý slúžil ako skládka
Zvolenský židovský cintorín bol v 90. rokoch opusteným a zanedbaným miestom. Po vojne sa z viac ako päťsto židov vrátilo do Zvolena len niekoľko desiatok a mnohí emigrovali do zahraničia. Na časti cintorína sa budovala autobusová stanica, miesto slúžilo ako skládka a niektorí si odtiaľ brali náhrobné kamene ako stavebný materiál.
Jozef Klement nemal k cintorínu osobnú väzbu, no keď sa o jeho existencii dozvedel, rozhodol sa konať. Zorganizoval prvé dobrovoľnícke brigády, počas ktorých z cintorína odniesli sedem kontajnerov odpadu. Pomoc napokon prišla aj zo zahraničia vďaka Alice Gingold, aktívnej dôchodkyni z USA, ktorá na Slovensko prišla v rámci Amerických mierových zborov. Spoločne zmobilizovali americkú židovskú komunitu, ktorá posielala finančné dary na obnovu.
Na cintoríne pribudla tabuľa so 731 menami deportovaných a zavraždených židovských obetí holokaustu zo Zvolena a okolia, ale aj pamätník venovaný rómskemu holokaustu. Obnovený náhrobník masového hrobu je venovaný 128 zavraždeným z prelomu rokov 1944 a 1945 – Židom, Rómom, povstalcom a ďalším.
Nenávistné útoky na rodinnú firmu
Na konci 90. rokov, keď sa ocinovej firme darilo a zároveň sa angažoval pri obnove cintorína, čelila rodina opakovaným útokom. Na budovu niekto nastriekal nápisy ako Heil Hitler, číslo 88, hákové kríže a vyhrážky. Rodina sa stretávala aj s anonymnými telefonátmi. Ela Klementová vtedy navštevovala základnú školu a v uliciach vnímala skupinky skínov, ktoré na ňu a sestru vykrikovali „Juden raus!” alebo „Židky”.
Mama prosila otca, aby skupiny nedráždil, pretože nevie, čoho sú schopné. On však neustúpil, o útoku otvorene hovoril v hlavných večerných správach. Páchateľov napokon našli a odsúdili – išlo o trojicu neonacistov.
Spomienka, ktorá spája rôzne komunity
Myšlienka rozšíriť spomienku po celom Slovensku bola ocinova. Nezabudnutí susedia sa dnes konajú v mestských úradoch, kultúrnych inštitúciách, školách aj v skupinách dobrovoľníkov. Súčasťou podujatia je aj edukatívna časť s príbehmi konkrétnych ľudí a prednáškami o histórii.
Ela Klementová nechce, aby podujatie bolo exkluzívne o utrpení židovskej menšiny. Okrem mien židovských a rómskych obetí holokaustu dostávajú priestor osobnosti z rôznych komunít. Tento rok medzi rečníkmi vystúpili zástupca židovskej komunity a preživší holokaustu Fedor Gál, aktivistka pracujúca s rómskou mládežou Kristína Maková, spoluorganizátor banskobystrického Pride Milan Zvada a Ukrajinka Oksana Horova.
Obavy z polarizácie a extrémizmu
Klementová vníma nárast antisemitizmu v širšom európskom a globálnom priestore, ale aj celkový nárast nenávistných a extrémistických naratívov. Za nebezpečné považuje, že naratívy okrajových extrémistov sa postupne stali rétorikou stredného alebo hlavného prúdu politikov.
Vyrušuje ju, že Marian Kotleba v Banskej Bystrici opäť kandiduje na primátora a župana a že exkotlebovci z Republiky sú v prieskumoch treťou najsilnejšou stranou. „Pred budúcimi parlamentnými voľbami mám obavy,” uviedla.
Postoj ku konfliktu v Gaze
Klementová sa vyjadrila aj k izraelsko-palestínskemu konfliktu. „Ja však nemám žiadny problém povedať, že to, čo sa v Gaze deje na civilnom obyvateľstve, sú zločinné akty,” povedala. Dodala, že vidí neproporcionalitu v použití sily zo strany Izraela a že množstvo obetí je tragédia, ktorá desí a poburuje aj ju.
Podujatie Nezabudnutí susedia organizuje nezávisle od židovskej náboženskej obce aj od izraelskej ambasády. V minulosti materiály uvádzali logo ambasády, ktorá poskytovala aktualizovaný zoznam ocenených vyznamenaním Spravodlivý medzi národmi. Dnes už zástupcov ambasády na podujatie nepozývajú.
Červené čiary a ochota odísť
Na otázku, čo by sa muselo udiať, aby rodina zo Slovenska odišla, Klementová nemá jednoznačnú odpoveď. Reálne o tom uvažovali po invázii Ruska na Ukrajinu. „Stále sme tu. Zrejme pre nikoho nie je ľahké opustiť domov,” povedala.
Zdôraznila, že všetci sme súčasťou spoločnosti, ktorá by mala byť ochrankyňou demokracie. „Je na nás všetkých, aby sme sa vedeli na seba vzájomne spoľahnúť, aby sme nedovolili opakovanie udalostí, ktoré predchádzali holokaustu.”
