Orbánov systém dostáva tvrdý úder: Magyar presadil zmenu ústavy a odvoláva prezidenta
Maďarský parlament po kontroverznom hlasovaní schválil novelu ústavy, ktorá má za cieľ ukončiť mandát prezidenta Tamása Sulyoka. Táto zmena, avizovaná novým premiérom Péterom Magyarom, sa považuje za kľúčový krok v rámci jeho politiky, ktorou plánuje rozložiť systém, ktorý počas svojho pôsobenia vybudoval bývalý premiér Viktor Orbán. Nezávislé inštitúcie, ktoré sa v konečnom dôsledku dostali pod vplyv koalície Fidesz-KDNP, čelili dlhoročnej erózii svojej nezávislosti. Magyar túto situáciu označil za svoj sľub, ktorý má za cieľ obnoviť demokratické normy v krajine.
Prezident Sulyok, ktorý bol zvolený ešte pred rokom ústavnou väčšinou Fideszu, sa ocital v pozícii, kedy sa nový kabinet usiloval presadiť svoju kontrolu nad štátnym aparátom. Magyar ho viackrát vyzval, aby odstúpil dobrovoľne, avšak Sulyok toto pozvanie odmietol. Na hlavu prezidenta dopadla posledná rana vo forme novely, ktorá sa má podpísať práve jeho vlastným podpisom, a ak tak neurobí, vláda avizovala, že voči nemu začne proces odvolania.
Péter Magyar v parlamente uviedol: „Bolo by zradou maďarského národa, keby sme do tejto ústavy nezasiahli. Máme mandát na rozobranie systému, ktorý bol zavedený predchádzajúcou vládou.“ Týmto vyhlásením sa snažil legitimizovať zmenu a presvedčiť poslancov o nutnosti ústavného zásahu.
Menovanie sudcov a demokratická súťaž pod tlakom
Novela ústavy sa však neobmedzuje iba na odvolanie prezidenta, ale zasahuje aj do spôsobu fungovania významných inštitúcií, vrátane Ústavného súdu. Vláda znovu zavádza vekovú hranicu 70 rokov pre ústavných sudcov, čo spôsobí odchod niekoľkých kľúčových sudcov, vrátane predsedu súdu Pétera Polta. Zásadnou novinkou je aj fakt, že ústavných sudcov už nebude voliť parlament, ale samotní sudcovia spomedzi seba, pričom sa skracuje aj funkčné obdobie na deväť rokov.
Okrem zmien v súdnictve sa zavádza aj 12-ročný limit na výkon poslaneckého mandátu. To sa negatívne dotkne mnohých súčasných poslancov, najmä strane Fidesz, z ktorej až dve tretiny súčasných poslancov nebudú môcť v budúcich voľbách kandidovať. Tieto opatrenia majú dramaticky premeniť politickú mapu Maďarska a obmedziť politickú súťaž.
Protesty a kritika zo strany opozície
Komentáre a protesty zo strany Fideszu nasledovali po schválení novely. Poslanci tejto strany bojkotovali hlasovanie a predseda poslaneckého klubu Gergely Gulyás odstúpil v proteste proti tomu, čo považoval za bezprecedentný zásah do demokratického procesu. Jeho vyhlásenie zdôraznilo obavy o obmedzenie politickej súťaže a pravdepodobne aj o oslabovanie právneho štátu v Maďarsku.
Fidesz považuje tento krok za „čierny deň maďarskej demokracie“ a vyzýva prezidenta Sulyoka, aby zákon nepodpísal. Na predošlých protestoch organizovaných touto stranou vystúpil aj bývalý prezident János Áder, ktorý označil zmenu ústavy za porušenie ústavnosti a útok na právny štát.
Reakcie a budúcnosť maďarskej politiky
Bývalý premiér Viktor Orbán sa na hlasovaní nezúčastnil a podľa hovorcu Fideszu mal vopred naplánovanú cestu do Spojených štátov. Zatiaľ čo opozícia je znepokojená budúcim smerovaním maďarskej politiky a obranou demokratických slobôd, vláda pod Magyarovým vedením pokračuje v presadzovaní svojich plánov na transformáciu krajiny.
Budúcnosť Maďarska sa teda zdá byť v neistej situácii, kde sa stretáva moc a kontrola s kritikou a odporom. Zmeny, ktoré boli dnes schválené, by mohli mať dlhodobé dôsledky na politický systém a demokratické normy v krajine.
