Minister Kamenický dostal vysvedčenie, Slováci si kúpili len zlomok jeho dlhopisov. Prečo predaj nevyšiel?
Tento rok sa štátu nedarilo naplniť svoj plán na predaj štátnych dlhopisov drobným investorom, čo vyvolalo otázky týkajúce sa atraktivity ponuky a zaujatosti občanov. Slovenské ministerstvo financií ponúklo svoje dlhopisy v dvoch emisných formách: dvojročný s úrokom 2,7 % a štvorročný s úrokom 3 % ročne, pričom minimálny vstup bol stanovený na 1 000 eur. Pôvodne sa plánovalo predať každý typ v objeme 200 miliónov eur, následne však došlo k navýšeniu na 500 miliónov eur.
Realita predaja však ukázala, že občania investovali len 417 miliónov eur – z čoho pri štvorročnej emisi sa štátu podarilo získať len 167 miliónov eur. Tento výsledok naznačuje, že dopyt po vládnych dlhopisoch zjavne nie je zaručený.
Neistota a neatraktívny výnos
Finančný analytik Marián Búlik upozorňuje, že dopyt po dlhopisoch sa mení v závislosti od psychológie ľudí a aktuálnej ekonomickej situácie. V tejto súvislosti konštatuje, že ľudia sa stávajú citlivejšími na parametre dlhopisov, najmä na dĺžku viazanosti svojich investícií. Zatiaľ čo pri dvojročnom horizonte je ochota obetovať časť úspor na dva roky ešte panna, pri štvorročnom horizonte začínajú investori zvažovať, či im ponúkané zhodnotenie vyhovuje.
Načasovanie a ekonomické faktory
Podľa analytika mali na predaj vplyv aj makroekonomické podmienky. V minulom roku rástli reálne mzdy a domácnosti disponovali údajne o väčší objem úspor, čo prispelo k úspešnému predaju. Dnes sa ale situácia narodila v komparácii s bankovými produktmi, ktoré ponúkajú väčšie úroky. Neistota nielen o hospodárskom vývoji, ale aj obavy zo zvýšených daní a životných nákladov zhoršili ochotu investorov viazať prostriedky na dlhé obdobie.
Budúcnosť štátnych dlhopisov
Búlik predpokladá, že aj keď tento rok štát nebol schopný naplniť svoj cieľ, projekt predaja dlhopisov pre drobných investorov nezanikne. Skôr sa očakáva, že sa zmenia podmienky, ako sú atraktívnosť výnosu alebo skrátenie viazanosti. Ak štát neustále ponúka vyššie úroky a kratšie lehoty, je pravdepodobné, že v budúcnosti pocíti väčší úspech v predaji.
Ďalej bolo navrhnuté zriadenie vlastného distribučného kanála štátu cez Štátnu pokladnicu, čo by mohlo znížiť náklady a zvýšiť konkurencieschopnosť ich ponuky.
Kto si kupoval dlhopisy a aké bolo rozdelenie investícií?
Minulý rok bolo do dlhopisov investovaných 21 200 ľudí. Priemerná investícia na osobu za oba typy dlhopisov dosiahla 23 600 eur, pričom najväčším záujmom sa tešili starší investori vo veku nad 65 rokov. Mladšie vekové skupiny už však investovali menej a zjavne vyjadrili opatrnosť pri zakúpení týchto finančných produktov.
Aj keď dlhopisy môžu naďalej byť zrozumiteľným a dôveryhodným produktom pre konzervatívnych investorov, analytici varujú pred skutočnosťou, že porovnávanie ponúk na trhu sa stáva pre investorov kľúčovým faktorom rozhodovania.
