Slovenské domácnosti míňajú o dušu, šetríme málo
Slovenské domácnosti míňajú podobne ako české, no nešetria ani zďaleka rovnako. Pomáhajú tak ekonomike vyhnúť sa poklesu, no prípadný šok ich môže zastihnúť nepripravené, varujú ekonómovia.
Slovenské hospodárstvo sa v uplynulých dvoch rokoch potácalo okolo útesu recesie. Hrubý domáci produkt rástol od začiatku minulého roka až do tohto leta priemerným tempom 0,8 percenta medziročne. Ekonomiku brzdí slabý dopyt v zahraničí, hospodársky rast preto plynie zo spotreby domácností, ktoré míňajú aj na úkor úspor.
„Ak posudzujeme rast ekonomiky v krátkodobom pohľade, môžeme vnímať pokles miery úspor, a tým rast miery spotreby, ako dočasnú barličku pre ekonomiku,“ poznamenáva Karol Morvay z Katedry hospodárskej politiky na Ekonomickej univerzite. Slovenské domácnosti už niekoľko rokov míňajú viac ako deväť z desiatich eur, ktoré zarobia.
Pred pandémiou sa miera úspor domácností pohybovala nad dvojcifernými hodnotami. V roku 2022 sa prepadla na zhruba šesť percent a odvtedy sa zotavuje len veľmi pozvoľna. Národná banka očakáva, že do roku 2028 sa zvýši na osem percent.
Analytici NBS pripomínajú, že rok 2022 bol špecifický otváraním ekonomiky a vysokou infláciou. Domácnosti počas pandémie nasporili značný objem peňazí, čo im dodalo odvahu pri spotrebiteľských výdavkoch. K tomu prispela aj dotovaná cena energií a štedrá rodinná a sociálna politika. V roku 2023 však na domácnosti doľahli vyššie ceny a prepad reálnych príjmov.
Z dát vyplýva veľký rozdiel medzi Slovenskom a Českom. „Česko patrí v EÚ ku krajinám s najnižšou mierou spotreby a najvyššou mierou úspor. České domácnosti minú na spotrebu iba približne 80 percent svojho disponibilného príjmu. My sme úplne iný prípad: v posledných rokoch sektor domácností použil 93 až 96 percent svojho príjmu na spotrebu,“ poukazuje Morvay.
Analytik Ján Košč z Konfederácie odborových zväzov upozorňuje, že na Slovensku pripadá mimoriadne vysoká časť výdavkov na základné potreby. V roku 2022 tvorili potraviny, nealkoholické nápoje, bývanie a energie takmer polovicu výdavkov slovenských domácností, kým európsky priemer je okolo dvoch pätín.
Čím viac domácnosti míňajú, tým rýchlejšie rastie ekonomika. Toto správanie má však svoje limity. Úspory nie sú nevyčerpateľné a čím je finančná rezerva domácnosti nižšia, tým vyššiemu riziku čelí. „Pri strate práce, chorobe, raste nákladov na bývanie či ďalšom inflačnom šoku musia domácnosti s nízkou rezervou výraznejšie obmedziť spotrebu, zadlžiť sa alebo siahnuť na majetok,“ upozorňuje Košč.
Morvay dodáva, že tvorba úspor je na Slovensku dlhodobo nízka v sektore domácností aj za ekonomiku ako celok. Ekonomika už nedokáže vytvoriť toľko úspor, aby aspoň sčasti pokrývala nárast majetku, čím sa zvyšuje závislosť od pôžičiek zo zahraničia.
Analytici NBS predpokladajú, že ak sa ceny energií dostanú na trhovú úroveň a bude potrebná konsolidácia verejných financií, domácnosti budú musieť utlmiť spotrebu. Podobný efekt môže mať ďalší rast úrokových sadzieb pri rastúcej zadlženosti.
Morvay sa domnieva, že k vyšším úsporám môžu prispieť atraktívnejšie úsporové programy, ponuka zhodnocovania úspor a posilňovanie motívu opatrnosti. Košč dodáva, že cieľom by malo byť vytvárať podmienky, aby domácnostiam po zaplatení základných potrieb zostával väčší priestor na úspory, najmä cez rast reálnych miezd, nižšie daňovo-odvodové zaťaženie nízkych príjmov či dostupnejšie bývanie.
