Študent dokumentaristiky natáča film o kvír dejinách holokaustu
Radek Ševčík, študent Vysokej školy múzických umení, sa rozhodol preniknúť do nepreskúmaných kúskoch histórie, keď sa pustil do natáčania filmu o kvír dejinách holokaustu. Jeho pôvodný zámer natočiť poetický dokument o kvetoch v botanickej záhrade v Bratislave sa dramaticky premenil po pozorovaní narastajúceho násilia voči kvír komunite v súčasnosti. Ako sám kvír človek, cítil potrebu, aby jeho dielo malo angažovaný charakter a reagovalo na zhoršujúcu sa situáciu.
Ševčík, ktorý sa na film pozerá z pohľadu osobného prežívania, vyjadruje sklamanie, že po tragických udalostiach, akými boli útoky v Teplárni, sa nič podstatne nezmenilo. „Myslel som si, že situácia sa zlepší, ale opak je pravdou. Mám pocit, že musím konať,“ hovorí.
Vo svojom filme sa zaoberá zabudnutým príbehom Lea Kowala, slovenského nacistu, ktorý sa sám dostal do koncentračného tábora, po tom, ako bol prenasledovaný kvôli svojej homosexualite. Ševčík poukazuje na to, ako homofóbny jazyk z 30. a 40. rokov minulého storočia pretrváva dodnes, pričom citoval Heinrichova Himmlera, ktorý o homosexualite hovoril ako o „smilstve proti prírode“ – formulácia, ktorú niektorí politici moderných čias stále využívajú.
Kowalova cesta, zaznamenaná v dobovej korešpondencii a štátnych archívoch, vedie od Bratislavy cez výsluchy vo Viedni až do Dachau. Ševčík plánuje túto esejistickú koláž spojiť s osobným pohľadom na spoločenský hanbu, pričom sa radí s odborníkmi ako Annou Hájkovou, uznávanou historičkou z oblasti kvír holokaustu.
Režisér zdôrazňuje, že jeho cieľom nie je jednoducho vyrozprávať príbeh obete, ale provokovať divákov, aby sa zamysleli nad ambivalentnými aspektmi ľudskosti. „Všetko je komplexné, a nemáme len dobrosrdečných a zlých hrdinov. Príbeh Kowala ukazuje, ako môže byť aj nacista obeťou,“ hovorí Ševčík.
Podľa neho je dôležité, aby si diváci z jeho filmu odniesli pocit, že súčasnosť a minulosť nie sú až tak od seba vzdialené, ako si radi predstavujeme. „Chcel by som, aby si diváci prepojili udalosti z roku 1941 s tým, čo sa deje dnes. Napriek historickým presahom je veci stále podobné,“ dodáva.
Študentský tím, ktorý sa na projekte podieľa, sa snaží získať podporu pre dokončenie dokumentu. Pre tých, ktorí majú záujem pomôcť, je k dispozícii platforma donio.sk/kvirdejiny, kde môžu prispieť na tento významný projekt.
