Štátna filharmónia Košice: Európske ambície a lokálna duša
Riaditeľka Štátnej filharmónie Košice, Lucia Potokárová, si kladie ambiciózny cieľ: stať sa európským orchestrom s jedinečnou košickou dušou. Táto inštitúcia, ktorá sa môže pýšiť viac ako 50-ročnou históriou, sa naďalej snaží spojiť tradičné klasické hodnoty s modernými prístupmi v oblasti komunikácie a dramaturgie. Od svojho vzniku v roku 1968 sa filharmónia usiluje byť kultúrnym pilierom východného Slovenska a rovnocenným partnerom európskym filharmóniám.
Podľa Potokárovej, zakladatelia orchestru, ako Bystrík Režucha a Lubomír Čížek, položili základy umeleckej poctivosti, ktoré sa snažia pokračovať a posúvať ďalej. „Chceme, aby sa košická filharmónia stala prirodzeným kultúrnym centrom celého regiónu, miestom, ktoré prehlbuje vzťah ku kultúre a reprezentuje Slovensko na európskej úrovni,“ dodáva riaditeľka.
Výchova nového publika
Štátna filharmónia sa neustále prispôsobuje potrebám modernej doby, pričom kladie dôraz na výchovu mladého publika. Ročne ju navštívi viac ako 34 000 návštevníkov, ktorí nehľadajú len tradičné koncerty, ale aj autentické zážitky. Filharmónia aktívne realizuje rôzne vzdelávacie projekty, ako koncerty pre školy a rodiny, pričom obrovský úspech mala iniciatíva, ktorá spája profesionálnych hudobníkov so študentmi. „Snažíme sa, aby všetci cítili, že sú súčasťou komunity,“ hovorí Potokárová.
Riaditeľka tiež podčiarkuje význam digitálnych kanálov a audiovizuálneho obsahu, čím sa snažia priblížiť klasickú hudbu mladým generáciám. „Je pre nás dôležité, aby sa mladí ľudia cítili súčasťou procesu, nielen pasívnymi poslucháčmi,“ dodáva.
Zachovanie tradície a inovácie
Filharmónia sa však nezameriava len na klasický repertoár, ale aj na inovatívne projekty, ktoré rozširujú publikum. Napríklad projekt „Alchýmia perkusií“ spojil hudbu s vizuálnymi prvkami a stal sa úspešným divadelným zážitkom. Podobne organový festival v Belianskej jaskyni, ktorý spojil hudbu s prírodným prostredím, potvrdzuje, že klasická hudba môže byť nadčasová a súčasná zároveň.
Financovanie a budúcnosť
Existenčné financovanie je pre kultúrnu inštitúciu kľúčové. Potokárová zdôrazňuje potrebu systematickej podpory zo strany štátu, zatiaľ čo hľadanie nových zdrojov financovania je rovnako dôležité. Kombinácia štátneho príspevku, grantov a príjmov z vlastných aktivít je nevyhnutná pre zachovanie vysokých umeleckých štandardov.
„Kultúra nie je výdavok, ale investícia do spoločenskej identity a dôvery,“ uzatvára Potokárová, pričom vyjadruje presvedčenie, že práca filharmónie má reálny dopad na kvalitu života v regióne.
