Izrael opätovne vyjadril nesúhlas s Palestínskym štátom pred hlasovaním OSN
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu, spoločne so svojimi vládnymi kolegami, stále zásadne odmieta myšlienku vzniku Palestínskeho štátu. Tento postoj bol znovu potvrdený deň pred hlasovaním Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (OSN) o návrhu, ktorý sa týka Pásma Gazy a vychádza z amerického mierového plánu.
Postoj izraelskej vlády k palestínskej otázke
Netanjahu na nedeľňajšom zasadnutí vlády jasne vyhlásil: „Náš nesúhlas s palestínskym štátom na akomkoľvek území sa nezmenil.“ Tento postoj je posilnený rastúcim tlakom zo strany radikálnych koaličných partnerov, ktorí ho otvorene kritizujú za nedostatočne rázne reakcie na vzrastajúce uznávanie palestínskeho štátu zo strany niektorých západných krajín.
Reakcie na Netanjahuove vyjadrenia
Minister financií Becacel Smotrič vyzval Netanjahua na okamžité vyhlásenie, ktoré by malo jasne deklarovať, že na izraelskom území nemá vzniknúť palestínsky štát. Jeho slová zneli ako výzva: „Okamžite sformulujte primeranú a ráznu odpoveď, ktorá dá celému svetu jasne najavo, že na území našej vlasti nikdy nevznikne palestínsky štát.“ Netanjahu však reagoval s ťažkým nezáujmom: „Od nikoho nepotrebujem prednášky.“
V podobnom duchu hovorili aj ďalší ministri. Šéf izraelskej diplomacie Gideon Saar dokonca vyhlásil, že „palestínsky teroristický štát nikdy nevznikne v srdci Izraela,“ zatiaľ čo minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir označil palestínsku identitu za „výmysel“.
Americký mierový plán a jeho kontúry
Americký návrh rezolúcie, ktorý predložili Spojené štáty Bezpečnostnej rade OSN, je postavený na základoch plánu prezidenta Donalda Trumpa. Časť tohto návrhu zahŕňa aj zmienku o možnosti budúcej existencie Palestínskeho štátu, čo izraelská vláda ostro odmieta. Cieľom USA je, aby Rada dala súhlas k prechodu do druhej fázy mierového procesu, ktorý by zahŕňal nasadenie Medzinárodných stabilizačných síl v Pásme Gazy.
Prvá fáza amerického mierového plánu
V prvej fáze plán zahŕňal výmenu rukojemníkov, pri ktorej palestínske militárne skupiny prepustili 20 izraelských rukojemníkov a telá takmer všetkých 28 mŕtvych zajatcov. Na oplátku Izrael prepustil takmer 2 000 palestínskych väzňov a stiahol sa z niektorých častí Pásma Gazy. Táto výmena bola kľúčovým momentom, no vyžaduje si ešte množstvo rokovaní a diplomatických zručností, aby sa dosiahlo konečné zmiernenie napätia.
Celá situácia v oblasti zostáva napätá a s množstvom nepredvídateľných faktorov, ktoré môžu ovplyvniť budúcnosť izraelsko-palestínskeho konfliktu. Izrael čelí nielen problematike formovania svojej vnútorné politiky, ale aj medzinárodným tlakom vyplývajúcim z kritiky a podporovania palestínskych práv.
