Hrabko: November 1989 netreba hodnotiť dnešnou optikou, z jeho slobôd čerpáme dodnes
Nie je správne pozerať sa na udalosti novembra 1989 dnešnými očami a spätne v nich hľadať chyby vtedajších aktérov. Spoločnosť dodnes využíva slobody, ktoré vtedy získala, a stále žije zo zákonov, ktoré prijala Slovenská národná rada a federálny parlament v rokoch 1990 až 1992. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Reagoval tak na výsledky prieskumu verejnej mienky agentúry Focus, podľa ktorých si takmer 60 percent respondentov myslí, že Slovensko ponovembrové príležitosti nevyužilo. „Využili sme všetko, čo sa využiť dalo. Zneužili sme všetko, čo sa zneužiť dalo, a používame všetko, čo sa používať dá,“ skonštatoval Hrabko.
Podľa jeho slov mal z tisícov ľudí na námestiach v roku 1989 každý vlastný sen o budúcnosti, tú však mali od jesene 1989 občania vo vlastných rukách. „Žijeme v slobodnej spoločnosti. Nežili sme v nej vždy. Už to je výdobytok. Máme demokratické voľby. My volíme politikov, nie politici si volia nás. Stále tu máme demokraciu, aj keď, opakujem, prvky autokracie už sú viditeľné. A to nehovorím o tomto parlamente, o tejto vláde. To sa tiahlo od roku 1992. Ale vždy boli tie voľby slobodné,“ zdôraznil Hrabko.
Prečo bolo prvé volebné obdobie len dvojročné
S odstupom času by sa podľa neho dalo analyzovať, či nebola chyba napríklad to, že volebné obdobie po prvých slobodných voľbách bolo iba dvojročné. Ľudia v prvých mesiacoch po Nežnej revolúcii však podľa Hrabka rozmýšľali inak – chceli organizovať slobodné voľby a v prvých dvoch rokoch po nich uzákoniť základné demokratické pravidlá.
„Boli to euforické časy. Rozhodlo sa o tom, že to bude dvojročné obdobie, keď sa dajú do poriadku základné záležitosti, ktoré bolo treba urobiť, aby už revolúcia nepokračovala revolučne, ale evolučne. A potom nech nastupujúca garnitúra tie základné demokratické pravidlá uplatňuje v praxi a nech ich už iba vylepšuje,“ povedal.
Dodal, že to, čo dnes možno hodnotiť ako chybu, vtedy nikto takto nevnímal. „Zvonku sa to môže javiť ako chyba, zvnútra to chyba vôbec nemusela byť, lebo si ju nikto ani nevšimol v tom zhone. Hodnotiť z dnešného pohľadu sa to dá, ale museli by sme sa preniesť naozaj do tých dní, ktoré vtedy rozhodovali o páde zločineckého režimu,“ podčiarkol Hrabko.
Slovenský prínos k Novembru ’89
Pripomenul, že Slovensko sa do udalostí po Novembri ’89 zapojilo aktívne a nebolo iba súčasťou aktivít z českej strany. Napríklad požiadavka na vypustenie vedúcej úlohy Komunistickej strany Československa z ústavy bola podľa neho po prvý raz formulovaná v prostredí Verejnosti proti násiliu na Slovensku.
„Myslím si, že už v prvom Štúdiu Dialóg, kde boli zástupcovia VPN, zaznela táto požiadavka o zrušení vedúcej úlohy komunistickej strany,“ poznamenal na margo vtedajších televíznych diskusií. Tie boli v tom čase podľa jeho slov prvou možnosťou sledovať konfrontáciu rôznych politických názorov v slobodnej diskusii. „Ľudia sa naň v tých časoch tešili ako dnes na populárne seriály,“ spomína Hrabko.
Dodal, že on osobne pôsobil v SNR ako jeden z poslancov kooptovaných za VPN. Keď sa však hnutie neskôr začalo transformovať na stranu, rozhodol sa v politike nepokračovať. „Bol som do parlamentu kooptovaný za občianske hnutie, nie politickú stranu. Nemám nič proti politickým stranám, sú súčasťou demokracie. Ale ja som vtedy nechcel byť straníkom v žiadnej strane,“ uzavrel Hrabko.
